CLICK HERE FOR BLOGGER TEMPLATES AND MYSPACE LAYOUTS »

Wednesday, February 29, 2012

Mozaika Unplugged (28.02.2012)

Človek bez Boha je hladný a hľadá, čím sa nasýti.
Človek s Bohom je sýty.
Žalm 27, 4:
"Len jedno som žiadal od Hospodina, len o to sa snažím, aby som smel bývať v jeho dome po všetky dni svojho života, aby som mohol rozjímať o dobrote Hospodina a obdivovať jeho chrám."
Dávid si žiadal jednu vec – byť v Božom dome – teda byť v Jeho prítomnosti.
Chvály a modlitby tu na zemi sú ochutnávkou neba.
Skús sa zamyslieť nad tým, čo skutočne hýbe tvojim srdcom. Nové auto, partner, kozmetika? Jasné, poteší ťa to :))) Ale čo naozaj hýbe tvoje srdcom, tvojim životom? Keď sa spojíš s Bohom, život dáva zmysel. Ochutnávaj nebo stále.


Peťo Drago nás vyzval, aby sme sa zamysleli nad jednou vetou, ktorá nám často znie ako klišé:
Je privilégium byť Božím dieťaťom.
Ján 8, 31:
"Ak vy zostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi..."
Tvoj postoj k Bohu je taký, aký je tvoj postoj k Slovu. Môžeš povedať, že miluješ Boha, ale ak je tvoja Biblia zaprášená dvojmesačným prachom, nie je to tak.
Saul bol premenený na nového človeka zásahom Ducha Svätého. Potom bojoval Božie boje. V jednom z nich mu Boh prikázal, aby všetko zlikvidoval, celé mesto. Saula ale napadlo, že čo ukoristí, to obetuje Bohu. To však nebolo Božie slovo, bolo to Saulovo neposlúchnutie. Božie slovo hovorí, že vzbura je taká zlá, ako čarodejníctvo. Ak sa búrime, je to také zlé, akoby sme vyvolávali duchov. Pozor na vzburu, pozor na neposlúchanie Božieho slova.
Saul zavrhol Božie slovo, porušil ho. Preto Boh zavrhol Saula. Boh neskončil so Saulom ako s človekom, ale zosadil ho z trónu. Preto, lebo Saul nezostal v Jeho slove.

SLOVO malo vždy obrovskú moc, dôležitosť, v starej i v novej zmluve.
Božie Slovo, ktoré sme počuli a Duch Svätý ho oživil v nás – to nás zmenilo.
Potrebujeme ZOSTÁVAŤ V SLOVE. Ak sa to naučíme, sme na dobrej ceste k prebudeniu.


Postoj k Slovu v novej zmluve reprezentuje aj podobenstvo o rozsievačovi. Je napísané v Matúšovi 13, 4 – 9.

Sú oblasti v našich životoch, v ktorých sa prejavujú rôzne typy pôdy.


1.KRAJ CESTY.
Keď Slovo je pre mňa okrajová záležitosť, niečo, čo pre mňa nie je dôležité. Viem, že Boh je dobrý, je fajn, pomáha mi; ale niektoré veci si budem žiť a robiť tak, ako to ja uznám za vhodné a múdre. Z Božieho slova si vyberiem, čo sa mi hodí a čo nie.
Slovo pre týchto ľudí nie je dosť dôležité na to, aby zanechali svoj hriech. Je okrajovým, nedovolia mu opustiť okraj a ísť do hĺbky.
POSUŇ SA Z RKAJA CESTY do niečoho, čo je lepšie, inak ťa to zničí. Kraj cesty aj tak nie je dobré miesto. Ak sa nedokáže vzdať niektorých vecí a preto zostávaš na kraji cesty, pros Boha, nech ti pomôže opustiť hriech. Posuň sa!

2.SKALNATÉ MIESTA.
Ide o nadšenie, ktoré utíchne. Niečo nás nadchne a potom to spľasne, lebo prídu prekážky. Diabol hádže svoje polená pod tvoje kolená. A tak nadšenie utícha. Služba sa nemôže narodiť z nadšenia. Ako ani vzťah nemôže stáť na zaľúbenosti. Keď nemám koreň, neprežijem. Keď máš myšlienku, ktorá ťa nadchýňa, choď sa modliť. Zapusti korene.
Nebuďme „konferenční kresťania“ – nadšení z chvál, zo slova – ráno, na obed, aj večer. Nadšená duša nevydrží, nadšenie vyprchá. Musíme zapustiť korene. Keď kresťan neinvestuje svoj čas do osobného vzťahu s Bohom, veľmi ľahko sa stane iba „konferenčným kresťanom.“
Nechcime byť a nebuďme iba rýchlo vyletené a zhasínajúce kométy, buďme stabilné hviezdy.

3.TŔNIE.
Čo žije tento svet? Klam bohatstva, starosti, rozkoš života.
Musíme si dať pozor, aby sme v rôznych oblastiach neprepadali týmto veciam.
Starosti ti spôsobia, že máš krivý pohľad na ľudí, na život, na Boha. Dlhodobo vedie k depresii. Rozkoš života znamená užívanie – veď život je krátky. Každý si tak veľmi užíva život, lebo je krátky a len jeden, až je z toho unavený.
Tŕnie udusí Boží potenciál v tebe.
Ak máš tŕnie v srdci, uháša moc Slova v tvojom živote. Slovo je silnejšie ako tŕnie, ale ak ty necháš dobrovoľne nechávaš rásť tŕnie vo svojom srdci, zabraňuješ v tvojom srdci pôsobiť Slovu.
Odstráň tŕnie. Jednaj s tým, aby nenahradilo moc Božieho Slova. Ak ho tam máš, nedokážeš veriť Božiemu slovu, spoľahnúť sa naň. Ak Božie Slovo nemá k tebe prístup, nemáš vo svojom živote jeho moc. Žiješ potom v izolovanom svete. Jednaj z tŕním!
Ako s ním jednať? Ako jednať so starosťami? Nepotrebuješ pohladkať dušičku – neboj sa, všetko bude dobré. Potrebuješ zostať v Božom Slove. (Napríklad Matúš 6, 25+)

Denne vstrebávaj Božie Slovo, maj ho na očiach, rozmýšľaj o ňom, rob to každý deň a uvidíš, čo to urobí po týždni, mesiaci s tebou a tvojim životom.
Dôležité je – keď čítaš Božie Slovo, potrebuješ mu VERIŤ. Pokiaľ UVERÍŠ, ZVÍŤAZÍŠ!

4.ÚRODNÁ PôDA.
Ten istý Rozsievať (Ježiš), to isté semeno (Slovo), tá istá úrodná pôda. Prečo teda niektorá prináša 30, iná 60 a ďalšia 100násobnú úrodu?

Závisí to od pôdy – od teba. Závisí to od toho, koľko som ochotný obetovať, investovať. Ak už donášam ovocie, neuspokojím sa s tým. Závisí to od toho, nakoľko som spokojný so svojím duchovným stavom. Závisí to od typu pôdy v tvojom srdci.


Božie kráľovstvo „funguje na poľnohospodárskom princípe“: Princíp sejby a žatvy. Zasej s vierou, budeš žať podľa viery. Ak chceš dobrú žatvu, pozri sa, čo seješ. Aký chceš mať život, akú chceš mať budúcnosť, tak zasievaj.
Ján 8, 31 pokračuje..
..poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.
To chceme všetci, ale aká je cesta k slobode? ZOSTAŇTE V MOJOM SLOVE.

"Ak vy zostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí."

Posuňme sa o level vyššie, ďalej v učeníctve. Poďme vstrebávať Božie Slovo, čítať ho a žiť ho. Nech sa Slovo stane tvojou súčasťou. Začne prinášať úžitok.

Thursday, February 23, 2012

Mozaika Unplugged (21.2.2012)


Žalm 23
"Hospodin je môj pastier, nič mi nechýba. Vodí ma na zelené pastviny, privádza ma k tichým vodám. Obnovuje môj život, vodí ma správnymi cestami, pre česť svojho mena. Nebudem sa báť zlého, hoc by som šiel temným údolím. Veď ty si so mnou, tvoj prút a tvoja palica sú mi útechou. Prestieraš mi stôl pred mojimi protivníkmi, hlavu mi natieraš olejom, môj kalich preteká. Áno, dobrota a milosť budú ma sprevádzať po všetky dni môjho života. Vracať sa budem do domu Hospodina, pokiaľ budem žiť."

Máš nedostatok pokoja, radosti?
Hospodin je tvoj pastier.
Cítiš sa ako na vyprahnutej púšti?
Hospodin, tvoj Boh ťa vodí na zelené pastviny..
Je tvoja duša smutná, máš ťažké chvíle, dni, život?
Hospodin obnovuje tvoj život..
Choď za Bohom, nechaj ho pôsobiť v tvojom živote. Volaj ho a ver mu.

Drago hovoril o tom, čo je skutočne kresťanstvo. Neveríme na pozitívnu energiu. Veríme na Božiu prítomnosť.


Kresťanstvo nie je náboženstvo. Náboženstvo je niečo, čo vymyslel človek, aby sa zapáčil Bohu. Kresťanstvo prišlo z neba. Je to vzťah človeka a Boha. V kresťanstve sa dôraz z neživej budovy presúva na človeka – Boh hovorí – vy ste chrámom Ducha Svätého. To je rozdiel medzi náboženstvom a kresťanstvom.


V liste Rimanom 1, 16 je napísané „Veď ja sa nehanbím za evanjelium, lebo ono je Božou mocou na spásu pre každého veriaceho..“
Evanjelium = dobrá správa – pre VŠETKÝCH. Dobrá správa sa však „stane“, keď ty UVERÍŠ. Boh dokáže uzdraviť. A naozaj ťa uzdraví, keď ty uveríš.
To nás, kresťanov odlišuje od ľudí vo svete – oni majú krátkodobú nádej, my máme vieru.
Evanjelium = Božia moc - pre každého, kto uverí.

Sú však veci, „vďaka“ ktorým môže táto moc uniknúť.

Napríklad je to problém ľudskej prirodzenosti. Človek je veľmi nestály. Keď okolnosti trochu zatlačia, my sa zrazu zriekame ideálov, lebo sa necítime pohodlne (ako keď Peter zaprel Ježiša pred ľuďmi, ako keď učeníci zaspali od únavy a nemodlili sa).
Vezmime si príklad Judáša. Judáš kradol a zradil. Dlhodobo nejednal so svojím charakterom a to malo vážne následky. Ak dlhodobo nejednáme s vecami, ktoré sú nesprávne, sú v rozpore s Božím srdcom, môžu sa stať našim hrobom.

Ďalším problémom sú výhovorky. Mnohí ľudia sa vyhovárajú – aj by som šiel za Bohom, ale nemám dobré spoločenstvo, dobrého vodcu, okolnosti sú zlé. Nie je to o tom. Ak chcem ísť za Ježišom, idem. Ak nechcem, nájdem si výhovorku.

Božia moc sa stráca, keď Bohu nevenuješ pozornosť, ak s ním netráviš čas. Boh môže hovoriť cez ľudí, ktorí s Ním žijú.

Jeden z problémov je, keď sa duša zamieňa s duchom. Keď slúžime sami sebe a počúvame seba. Keď sa modlíme iba keď chceme a aj vtedy pri tom zaspíme. Nejde o to, čo ja chcem a cítim, ale o to, čo hovorí Boh. Boh nás chce usmerniť, ale my musíme /vedieť/ počúvať.
Náš duchovný život nemôžu určovať emócie, náš duchovný život má určovať Božie slovo.

Potrebuješ sa dostať do Božej vôle, jednať so svojim charakterom, modliť sa, hľadať Božiu tvár a veriť. Boh má pre nás veľa, má pre nás dobré veci. Potrebuješ sa k tým dobrým veciam ale dostať. Určite ťa to bude niečo stáť, možno niečo z toho bude aj bolieť..ale to je dobré. Bude to stáť za to.
Žiť život s Ježišom stojí za to.


Tuesday, February 14, 2012

Mozaika Unplugged (7.2.2012)

Prvá Mozaika Unplugged v tomto roku začala, ako inak:), chválou. Veľmi sa mi páčilo, ako jednoducho vyjadril postoj uctievajúceho srdca Miro: „Ty si veľký a pritom si tu s nami – v tejto skromnej izbe.“, a prorocky sme spievali – „požehnanie obdrží ten, ktorý Ho už dnes vyznáva.“
Buďme vďační Bohu za to, kým je pre nás a kým sme v ňom my. Za to, že o nás vie a stará sa o to, čo s nami je. Za to, že nás žehná a bude žehnať. Spievajme mu na chválu už teraz, aj keď nevieme, ako situácia, v ktorej sa nachádzame, dopadne. Spievajme mu na chválu, lebo On je veľký Boh. Veľký Boh, ktorý sa sklonil až k nám. A miluje našu chválu, a túži náš požehnať.




Tento semester na Mozaike Unplugged budeme hovoriť o učeníctve. Drago začal túto tému slovami, že ešte nikdy nebola duchovná situácia po svete taká vyostrená, ako teraz. Vidíme nepokoj na každom kontinente, veľa vecí sa deje okolo Jeruzalema..Keď vidíme tieto znamenia, máme pozdvihnúť hlavy, príde naše spasenie.

To, o čom Drago hovoril, môžeme nazvať ŽIVOTNÝ ŠTÝL UČENÍKOV alebo PRINCÍPY UČENÍCTVA.

Odrazíme sa od Mareka 16, 16:
"Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený".
Krst je verejnou manifestáciou, ktorou demonštrujeme smrť svetu. V ňom sme vzkriesení s Kristom k novému životu.
Nestačí však uveriť a dať sa pokrstiť. Musíme tiež vytrvať do konca!
UVERIŤ + POKRSTIŤ + VYTRVAŤ

V Matúšovi 28, 19-20 sa píše:
"Choďte teda a získavajte mi učeníkov vo všetkých národoch a krstite ich v mene Otca i Syna i Svätého Ducha a naučte ich zachovávať všetko , čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do konca sveta."

Kto môže činiť/získavať učeníkov? Učeník. Ty a ja - my máme byť uverení, pokrstení učeníci.
Nestačí ľuďom iba povedať evanjelium a rozlúčiť sa s nimi hneď ako to urobíme. Musíme ich činiť učeníkmi. Povedaním evanjelia a modlitbou spasenia to nekončí. My učeníci máme činiť učeníkov. Potrebujeme byť pevní a zakotvení v Bohu.

Vzor máme v prvej cirkvi. Na to je najlepšie čítať Skutky apoštolov.
Skutky 2, 42 – životný štýl učeníka:
"Neustále sa venovali učeniu apoštolov, bratskému spoločenstvu, lámaniu chleba a modlitbám."
a verš 43:
"Všetkých sa zmocňovala bázeň, lebo prostredníctvom apoštolov sa dialo veľa zázrakov a znamení."

Všetci by sme chceli robiť zázraky, však?:) Oni sa však za ne nemodlili, ale prvotne žili životným štýlom učeníkov – učili apoštolov, boli v spoločenstve, modlili sa, žili v Božej bázni. A potom sa diali zázraky.


Niekedy sa modlíme za veci, ktoré Boh nemá v pláne urobiť. Urobiť ich máme totiž my. Napríklad – MY máme jednoducho žiť v bázni; a nie hovoriť Bohu, aby nám ju dal.
Ak má byť cirkev plná Ducha Svätého, musíme byť my – učeníci – plní Ducha Svätého.
Túžime v cirkvi po prebudení. Ako sa modliť za prebudenie? Len Boh môže dať prebudenie, ale nejde o prebudenie zhora, je to dielo Ducha Svätého v cirkvi – v každom z nás.
Cirkev je vtedy cirkvou, keď sú v nej učeníci. Ktorí žijú životný štýl učeníkov. Existoval biskup Polycarp, ktorý bol chytený Rimanmi. Kázali mu, aby zlorečil Bohu, vtedy nezomrie. Jeho odpoveď bola: Celý život zomieram pre Krista každý deň a vy mi tu hrozíte plameňom, ktorý chvíľu horí a potom zhasne.
Keď zomrieme sami sebe, budeme pripravení na Božie zázraky.
Nesmieme však presúvať svoje kompetencie na Boha. Jeho dielo je dôsledkom NÁŠHO životného štýlu.

A takisto svoje kompetencie nesmieme presúvať ani na diabla!
V Jakubovi 1, 14 sa píše: "Ale každého pokúša vlastná žiadostivosť, ktorá ho zvádza a láka."
Každý je pokúšaný vlastnou žiadosťou – teda útok nejde zvonku /diabol/, ale zvnútra – zo mňa. Žiadostivosť plodí hriech a ten vedie k smrti. Pokušenie je však iba ľudské; Boh nedovolí pokúšať viac ako zvládneme.
Učeník musí vedieť zhodnotiť vlastný stav. Nesmie alibisticky presúvať veci na Boha, či viniť z nich diabla.
Potrebujeme urobiť „jarné upratovanie“, zobrať zodpovednosť a pozrieť sa pravde do očí!


Skutky 2, 42 teda hovoria o ŽIVOTNOM ŠTÝLE UČENÍKA:
-zotrvávali v učení apoštolov
-v spoločenstve
-v lámaní chleba
-v modlitbách


1. Zotrvávali v Božom slove denne.
Ján 8, 31: "Ak vy zostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi."
Nie je tam napísané – ak si prečítate jednu kapitolu denne.
Potrebujeme si nastaviť zrkadlo a vidieť pravdu. Chceme predsa prebudenie! A nielen vypočuť si kázeň.
Potrebujeme vstrebávať Božie slovo. Božie slovo je duch a život. Keď sa venujem Božiemu slovu, nemôžem byť bez života. Keď študujem Božie slovo a premýšľam nad ním...-ožívam..prichádza viera, nádej, láska, ... Chceš ich mať v živote? Vstrebávaj Božie slovo!

Kresťan, ktorý má jasný ťah k Bohu – jeho záľubou je Božie slovo. Je to pre neho radosť. A ak to tak už nie je, treba to oprášiť! Znovu mať vášeň a túžbu. Pred spaním nad Božím slovom uvažovať a snívať ho! Keď sa venujeme Božiemu slovu, úplne nás to pohltí. Pohltí všetky naše zmysly a máme v ňom ešte väčšiu záľubu. A to, že budeme ako strom pri vode (Žalm 1) – teda že sa nám bude dariť – to nie je odmena – ale dôsledok! Že ťa Boh žehná je dôsledok tvojho životného štýlu.
Učeníka charakterizuje život v Slove.
/Drago hovoril, že keď pár dní nemohol čítať Bibliu a znovu sa k nej dostal, potom Božie slovo hltal ako halušky :)))/


2. Zotrvávali v modlitbách.
Lukáš 4, 42: "Keď sa rozodnilo, vyšiel von /Ježiš/ a utiahol sa na osamelé miesto."
Alfa a Omega v kresťanskom živote sú MODLITBY OSAMOTE.
Začiatok prebudenia je to, že sa prebudí JEDNOTLIVEC. Trvalé prebudenie sa rodí najskôr v našej komôrke.
Silu čerpáme z osobného času s Bohom. A silu v živote potrebujeme – denno denne zažívame odvšadiaľ tlaky.

Modlitba však neznamená prosiť Boha; modlitba je, že očakávaš na Boha, tráviš čas s Bohom.

Ak máš nejaké otázniky – pýtaj sa na ne Boha. Prvoradé je spoločenstvo s Ním, potom spoločenstvo v cirkvi.

Keď človek žije s Bohom, všetko sa môže diať, všetko je možné. Každý z nás môže robiť Božie veci/zázraky – ale najskôr si nastav zrkadlo. Tak, TU som. Nechcel som tu byť, ale som tu. Dvíham kotvu. Idem ďalej. Ďalej za Bohom.

3. Zotrvávali v spoločenstve.

Napríklad chvály v spoločenstve sú iné ako doma.
Spoločenstvo je ako pahreba. Vyber jeden uhlík vedľa a o chvíľu z neho zostane iba popol. Preto na to, aby bol zapálený, potrebuje pahrebu. Tak, ako človek potrebuje spoločenstvo.
Neexistuje izolované kresťanstvo. Nájdi svoje spoločenstvo, kde si zúčtovateľný, kde duchovne prijímaš a rastieš.

Poďme sa posunúť do učeníctva, poďme za Bohom s novým ťahom, novou silou a uvidíme, čo sa bude diať.
Každý musíme začať od seba.

Monday, February 6, 2012

INFO

Začíname ďalší semester Mozaiky Unplugged - od 7. 2. 2012!
Znovu sa vidíme každý utorok v Lipe!