Mozaika Unplugged (3.5.2011)

Prvý májový utorok bol hneď od začiatku plný akčných chvál a vo vzduchu bolo cítiť niečo zvláštne. Pre niektorých to bola výzva zastaviť sa, obrátiť sa a začať od znovu, pre iných chvíľa plná očakávaní nového, no zároveň to bol pre nás všetkých skvelý čas spoločne trávený s Tým, ktorý nás pozná najlepšie.








Peťo Drago začal v slove rovnako akčne. „Daj Bohu všetko, čo máš!“ zaznelo po pár slovách na úvod. A tieto slová neboli adresované iba služobníkom, od ktorých by sme v prvom rade očakávali absolútne oddanie sa Bohu. Takisto ako Drago tieto slová neadresoval iba služobníkom pripravujúcim Mozaiku Unplugged, tak ani Pavol neadresoval slová v Rim 12,1-2 iba učeníkom, ale všetkým, ktorí žili a uznávali štýl Ježišovho kríža. „Prosím Vás teda, bratia, pre milosrdenstvo Božie, vydávajte svoje telá v živú, svätú, Bohu príjemnú obeť, vašu rozumnú službu Bohu. A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením mysle, aby ste vedeli rozpoznať, čo je vôľa Božia, totiž, čo je dobré, milé a dokonalé.“ V živote kresťana sú kľúčové 2 veci:
1. obrátenie sa - to je to, keď sme prešli zo smrti do života
2. posvätenie - to je to, keď sa môj charakter mení podľa Božieho srdca.

Drago sa viac zameral práve na posvätenie, ktoré vysvetľuje ako obnovenie mysle. Biblia nás vyzýva: ZMEŇ SVOJE MYSLENIE. To sa dá docieliť pokáním. Pokánie však nie je nejaký cirkevný rituál. Je to práve obnovenie mysle. Keď sa obrátime, sme ako škaredá húsenica. Nikto nepredpokladá, že z nej niekedy bude niečo pekné. Avšak práve premenením sa z nej stáva krásny motýľ. Nebuď znechutený, ak dnes vyzeráš ako škaredý červík. Obnovením mysle sa z teba raz stane krásny motýľ. Avšak táto premena závisí len a len od nás. Budeme natoľko premenení, nakoľko sa Bohu necháme premeniť. Zakukli sa, prijímaj potravu, výživu, obklop sa Božím slovom zo všetkých strán. Jedine ten, kto má obnovenú myseľ, dokáže Bohu dať to, čo má k dispozícii. A tu opätovne zaznela výzva. DAJ BOHU TO, ČO MÁŠ!

V Jánovi 6, 4-7 sa hovorí príbeh o Ježišovi, ktorý nasýtil zástup z 5 chlebov a 2 rybičiek. Často sa spomína tento zázrak, omnoho menej sa spomína jeho druhý účastník, Filip, ktorého Ježiš vyzýval, aby zabojoval za ľudí, zaprel sám seba. No Filip videl iba to, že na nasýtenie zástupu majú toho málo. Máš svoje srdce zlomené pre ľudí, ktorým slúžiš? Ježiš nás nežiada o nemožné veci. Chce len, aby sme sa mu dali k dispozícii.

V Jánovi 6, 8-13 pokračuje príbeh o Andrejovi, ktorý sa na problém nepozeral cez to, čo nemajú, ale cez to, čo majú. Čo je to málo, čo máš ty? Čo môžeme priniesť Ježišovi tak, ako Andrej? Modlitby za druhých, zlomené srdcia za ľudí. Ježiš má moc to rozmnožiť. Tu končí tvoja zodpovednosť a nastupuje Boh. Božia prítomnosť je tá, ktorá rozmnožuje naše dary, talenty. To, čo Mu prinášaš, nestačí na naplnenie Božích plánov, ale bez toho, aby si Mu to priniesol sa Božia vôľa nenaplní. To, čo máme stačí na to, aby v spojení s Jeho mocou sa naplnili potreby druhých. Čo dával Ježiš ľuďom? To, čo mu učeníci doniesli. Všetko, čo máme je dôležité.

ZAHOĎ SVOJE AMBÍCIE
„Bude vykorenená každá ambícia, ktorá nemá korene v Bohu.“


Rob to, čo nám dáva Boh na srdce, keď sa modlíme a nie čo si sami myslíme, že je najlepšie.“ V Skutkoch 9 kapitole sa píše o „nejakom“ učeníkovi, Ananiášovi, vďaka ktorému Saul začal vidieť, bol naplnený Duchom a dal sa pokrstiť. Ananiáš mal srdce pre Boha, dal mu, čo mal a Boh si ho použil. Keď sme šťastní v Bohu, nepotrebujeme mať veľkú službu, ale sme šťastní z Božej prítomnosti. V Galaťanom, kde sa píše o daroch Ducha Svätého je jedným z darov RADOSŤ, ktorá nás sprevádza, keď žijeme v Božej prítomnosti.

Preto to, čo máme, dajme Bohu a naše túžby budú naplnené Jeho Duchom.