Mozaika Unplugged (18.10.2011)

V nových priestoroch, v novej sile, s novými očakávaniami, a s novými improvizáciami…tentokrát speváci boli “zamiešaní do davu”.. :):):)




Uctievanie a chvála sú veľmi dôležité. Nejde však len o hudbu a atmosféru. Ide aj o náš postoj a srdce..Nakoľko sa my otvoríme Bohu, natoľko nás môže požehnať.
Emócie z chvál a Unplugged môžu vyprchať, ale Božie slovo je to, na čom môžme stále stáť, nikdy nestratí na sile a Jeho moc nevyprchá. Tak poďme na to, čo hovoril Miro. Hneď úvodné slová vyzývali: Si stvorený pre veľké veci!

Niektorí ľudia majú komplex mravca. Sydróm červíka. “Ja som nikto.”
Niektorí ľudia majú zase syndróm slona. Pozor, ja som ten veľký človek, z cesty, ja idem.
Väčšina Slovákov má však komplex mravca. Vždy utláčaní. Vidíme to vo vzťahoch medzi mužmi a ženami alebo v škole, dokonca i našom národnom hokejovom teame.. Každý má v nejakej oblasti práve tento “sydróm červíka”.

Boh sa na teba ale nepozerá ako na mravca. Vidí ťa ako niekoho špeciálneho, unikátneho, na koho sa nikto nepodobá, kto má úžasnú hodnotu..

Povieme si dva príbehy, oba skutočné, jeden biblický:
Prvý je o malom dievčatku z Rumunska. Vyrastalo v doline uprostred hôr, vo veľmi chudobnom prostredí. Bola sirota, už keď sa narodila, nemala otca, jej mama bola slobodnou matkou. Jej mama zomrela keď mala iba cca 13 rokov. Už od svojho detstva musela pracovať, robila slúžku, dokonca úplne v cudzej krajine. Tam jej prišla správa od rodiny, že jej mama zomiera. Dievčatko sa vrátilo naspäť do Rumunska a jej mama krátko na to zomrela. Boli tak veľmi chudobní a ich situácia taká tragická, že ju ani nemali ako pochovať. Dievčatko chodilo prosiť ľudí, aby jej dali nejaké drevo, aby pozbíjali nejakú rakvu. Postupne zozbierali nejaké dosky, zbúchali ich dohromady a pochovali ju. O niekoľko rokov neskôr sa dievča zamilovalo a išlo sa vydávať. Tesne pred svadbou jej však ženích povedal, že sa zamiloval do niekoho iného, bohatšieho, kto má veno a stále žijúcich rodičov. Aby však nebola hanba v rodine, ženíchov mladší brat bol svojim otcom prinútený zobrať si dievča za ženu. A tak boli naraz dve svadby. V obývačke jedna, v kuchyni druhá. Dievča sa so svojím vynúteným manželom presťahovalo do cudzej krajiny. Teraz má cez 80 rokov. Má 7 detí a asi 50 vnúčat. Miro je prvým z nich. Vždy, keď sa stretnú na rodinnej oslave, toto dievča – teraz už babička, pozrie na svoju rodinu a ďakuje Bohu za to, aký je dobrý a za to, čo v živote má.


Druhý príbeh je napísaný v Genesis 15.
Boh dal Abrámovi sľub, že z neho vytvorí národ. Avšak Abrám bol už starý, mal 75 rokov a žiadne deti nemal. Tento sľub ho však povzbudil a veril mu celým srdcom. Prešiel však rok a nič..dva a nič..tri a nič...päť..desať..20 rokov – a žiaden syn.

Prečítajme si rozhovor Abráma s Hospodinom v Gen 15 1-5
"Neboj sa, Abrám, ja som tvoj štít, tvoja hojná odmena. Abrám povedal: Pán, Hospodin, čože mi dáš?! Veď odchádzam bezdetný a dedičom môjho domu bude damaskž Eiezer. Abrám ešte dodal: Veď si mi nedal potomka a môj sluha narodený v mojom dome má byť mojim dedičom? Hospodin mu však povedal: On nebude tvojím dedičom. Tvojím dedičom bude ten, čo vyjde z teba. Vyviedol ho von a povedal mu: Len sa pozri na nebo a spočítaj hviezdy, ak ich môžeš spočítať, a dodal: Toľko bude tvojho potomstva."

Boh musel Abrámovi pripomenúť, že bol stvorený pre niečo veľké.
Tam, kde sa Abrámovi zdá, že už je to stratené, tam mu Boh hovorí o svojom zasľúbení zvnou.
Tam, kde sa ti zdá , že je slepá ulička, to je pre Boha len tunel k ďalšiemu miestu.
Tam, kde ty vidíš koniec, tam Boh ešte len začína!

Povedzme si o štyroch “novotách” pre Abráma:

1.Nové prostredie – Boh vyviedol Abráma von zo stanu a ukázal mu oblohu. Toto bolo kľúčové. Abrámova frustrácia spočívala v jeho stane. Práve tie plachty okolo, ten priestor, kde sa márne snažil boli miestom jeho frustrácie. Boh to vedel. Vedel, že ho musí vytiahnuť z tohto prostredia, z tejto zóny, kde Abrám vidí iba sklamanie a neúspech, vyviesť ho na vzduch a ukázať mu niečo iné, inú perspektívu. Vytiahol ho z jeho prostredia, kde prežíva svoju frustráciu a prestáva vidieť všetko iné.
Boh ťa niekedy musí zobrať do úplne iného priestoru, aby ti ukázal, že si stvorený pre lepšie veci. Môže to byť iná krajina, iné mesto, interntát, či Mozaika Unplugged..

2. Nový pohľad. Abrám pozeral smerom dole a videl tam iba svoju depresiu. Boh mu zdvihol pohľad hore k nebu a povedal – spočítaj hviezdy. Boh zdvihol Abrámovi strop. Dvihol jeho prízemný pohľad. Dvihol strop jeho viery.
Chcem vás vyzvať tento semester: Všetko nemožné, črtajúce sa pred vami leží len na ceste, ktorá vedie ďalej, ktorá vedie k tomu, že Boh chce zdvihnúť tvoj strop. Strop tvojich možností, strop tvojej viery.

3. Nový pokus. Boh hovorí – pozri sa na hviezdy..skús spočítať trofeje v mojej vitríne, nie tvoje prehry. Tebe sa niečo zdá nemožné? Pozri na moje trofeje! Skús vidieť moju moc a moju silu!

4. Nové potomstvo. Boh akoby svoju veľkosť vložil do Abráma a to čo z neho vyjde /potomstvo/ bude znova Božia veľkosť. Preto bude potomstva tak veľa, lebo je Božie. Boh si vyvolil Abráma a cez neho urobil niečo veľké.

Keď sa vrátime k príbehu o Mirovej babičke, uvedomíme si, že je to ten istý princíp.. chudobnú, bezvýznamnú sirotu musel Boh vziať z jej chudobného, tragického, smutného prostredia a preniesť ju niekde úplne inde. Až tam začne žiť svoj život a v retrospektíve môže povedať, že je Bohu vďačná za to, že jej zdvihol strop a daroval niečo nádherné – niekoľko nádherných hviezd na jeho nebi, trofejí v jeho vitríne – daroval jej rodinu.

Dajme si takéto otázky:
1.Ako vysoko sú tvoje hviezdy? Kam siaha tvoj strop, kam dovidíš, čo je tvoj sen?
2.Čo ťa obmedzuje? Čo ti bráni?
..veriť, že Boh má s tebou plán, že dokážeš veľké veci..že máš v sebe obdarovania, že máš pred sebou šťastnú budúcnosť, naplnenie zasľúbení, túžob, snov.. čo je tvoj stan, ktorý ťa obmedzuje?


Priatelia, začnime myslieť vo väčšom! Zahĺbme sa do Božieho slova, hľadajme Božiu tvár, hovorme s ním o našich snoch, nechajme Ho vkladať do nás túžby verme Jeho zasľúbeniam. Vyjdime zo svojich stanov, viďme hviezdy, ktoré svedčia o Božej sláve a nasledujme svoje povolanie, verme Božiemu zasľúbeniu a snívajme väčšie sny! Boh má plno trofejí, ktoré nám ukazujú, že mu nie je nemožné nič a zároveň túži po tom, aby sa jeho vitrína vďaka nám zväčšovala a aby naše víťazstvá, zázraky, životy..tiež svedčili o Jeho sláve. Tak poďme aj my vo viere hviezdiť! :)))))