Mozaika Unplugged (7.2.2012)

Prvá Mozaika Unplugged v tomto roku začala, ako inak:), chválou. Veľmi sa mi páčilo, ako jednoducho vyjadril postoj uctievajúceho srdca Miro: „Ty si veľký a pritom si tu s nami – v tejto skromnej izbe.“, a prorocky sme spievali – „požehnanie obdrží ten, ktorý Ho už dnes vyznáva.“
Buďme vďační Bohu za to, kým je pre nás a kým sme v ňom my. Za to, že o nás vie a stará sa o to, čo s nami je. Za to, že nás žehná a bude žehnať. Spievajme mu na chválu už teraz, aj keď nevieme, ako situácia, v ktorej sa nachádzame, dopadne. Spievajme mu na chválu, lebo On je veľký Boh. Veľký Boh, ktorý sa sklonil až k nám. A miluje našu chválu, a túži náš požehnať.




Tento semester na Mozaike Unplugged budeme hovoriť o učeníctve. Drago začal túto tému slovami, že ešte nikdy nebola duchovná situácia po svete taká vyostrená, ako teraz. Vidíme nepokoj na každom kontinente, veľa vecí sa deje okolo Jeruzalema..Keď vidíme tieto znamenia, máme pozdvihnúť hlavy, príde naše spasenie.

To, o čom Drago hovoril, môžeme nazvať ŽIVOTNÝ ŠTÝL UČENÍKOV alebo PRINCÍPY UČENÍCTVA.

Odrazíme sa od Mareka 16, 16:
"Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený".
Krst je verejnou manifestáciou, ktorou demonštrujeme smrť svetu. V ňom sme vzkriesení s Kristom k novému životu.
Nestačí však uveriť a dať sa pokrstiť. Musíme tiež vytrvať do konca!
UVERIŤ + POKRSTIŤ + VYTRVAŤ

V Matúšovi 28, 19-20 sa píše:
"Choďte teda a získavajte mi učeníkov vo všetkých národoch a krstite ich v mene Otca i Syna i Svätého Ducha a naučte ich zachovávať všetko , čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do konca sveta."

Kto môže činiť/získavať učeníkov? Učeník. Ty a ja - my máme byť uverení, pokrstení učeníci.
Nestačí ľuďom iba povedať evanjelium a rozlúčiť sa s nimi hneď ako to urobíme. Musíme ich činiť učeníkmi. Povedaním evanjelia a modlitbou spasenia to nekončí. My učeníci máme činiť učeníkov. Potrebujeme byť pevní a zakotvení v Bohu.

Vzor máme v prvej cirkvi. Na to je najlepšie čítať Skutky apoštolov.
Skutky 2, 42 – životný štýl učeníka:
"Neustále sa venovali učeniu apoštolov, bratskému spoločenstvu, lámaniu chleba a modlitbám."
a verš 43:
"Všetkých sa zmocňovala bázeň, lebo prostredníctvom apoštolov sa dialo veľa zázrakov a znamení."

Všetci by sme chceli robiť zázraky, však?:) Oni sa však za ne nemodlili, ale prvotne žili životným štýlom učeníkov – učili apoštolov, boli v spoločenstve, modlili sa, žili v Božej bázni. A potom sa diali zázraky.


Niekedy sa modlíme za veci, ktoré Boh nemá v pláne urobiť. Urobiť ich máme totiž my. Napríklad – MY máme jednoducho žiť v bázni; a nie hovoriť Bohu, aby nám ju dal.
Ak má byť cirkev plná Ducha Svätého, musíme byť my – učeníci – plní Ducha Svätého.
Túžime v cirkvi po prebudení. Ako sa modliť za prebudenie? Len Boh môže dať prebudenie, ale nejde o prebudenie zhora, je to dielo Ducha Svätého v cirkvi – v každom z nás.
Cirkev je vtedy cirkvou, keď sú v nej učeníci. Ktorí žijú životný štýl učeníkov. Existoval biskup Polycarp, ktorý bol chytený Rimanmi. Kázali mu, aby zlorečil Bohu, vtedy nezomrie. Jeho odpoveď bola: Celý život zomieram pre Krista každý deň a vy mi tu hrozíte plameňom, ktorý chvíľu horí a potom zhasne.
Keď zomrieme sami sebe, budeme pripravení na Božie zázraky.
Nesmieme však presúvať svoje kompetencie na Boha. Jeho dielo je dôsledkom NÁŠHO životného štýlu.

A takisto svoje kompetencie nesmieme presúvať ani na diabla!
V Jakubovi 1, 14 sa píše: "Ale každého pokúša vlastná žiadostivosť, ktorá ho zvádza a láka."
Každý je pokúšaný vlastnou žiadosťou – teda útok nejde zvonku /diabol/, ale zvnútra – zo mňa. Žiadostivosť plodí hriech a ten vedie k smrti. Pokušenie je však iba ľudské; Boh nedovolí pokúšať viac ako zvládneme.
Učeník musí vedieť zhodnotiť vlastný stav. Nesmie alibisticky presúvať veci na Boha, či viniť z nich diabla.
Potrebujeme urobiť „jarné upratovanie“, zobrať zodpovednosť a pozrieť sa pravde do očí!


Skutky 2, 42 teda hovoria o ŽIVOTNOM ŠTÝLE UČENÍKA:
-zotrvávali v učení apoštolov
-v spoločenstve
-v lámaní chleba
-v modlitbách

1. Zotrvávali v Božom slove denne.
Ján 8, 31: "Ak vy zostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi."
Nie je tam napísané – ak si prečítate jednu kapitolu denne.
Potrebujeme si nastaviť zrkadlo a vidieť pravdu. Chceme predsa prebudenie! A nielen vypočuť si kázeň.
Potrebujeme vstrebávať Božie slovo. Božie slovo je duch a život. Keď sa venujem Božiemu slovu, nemôžem byť bez života. Keď študujem Božie slovo a premýšľam nad ním...-ožívam..prichádza viera, nádej, láska, ... Chceš ich mať v živote? Vstrebávaj Božie slovo!

Kresťan, ktorý má jasný ťah k Bohu – jeho záľubou je Božie slovo. Je to pre neho radosť. A ak to tak už nie je, treba to oprášiť! Znovu mať vášeň a túžbu. Pred spaním nad Božím slovom uvažovať a snívať ho! Keď sa venujeme Božiemu slovu, úplne nás to pohltí. Pohltí všetky naše zmysly a máme v ňom ešte väčšiu záľubu. A to, že budeme ako strom pri vode (Žalm 1) – teda že sa nám bude dariť – to nie je odmena – ale dôsledok! Že ťa Boh žehná je dôsledok tvojho životného štýlu.
Učeníka charakterizuje život v Slove.
/Drago hovoril, že keď pár dní nemohol čítať Bibliu a znovu sa k nej dostal, potom Božie slovo hltal ako halušky :)))/


2. Zotrvávali v modlitbách.
Lukáš 4, 42: "Keď sa rozodnilo, vyšiel von /Ježiš/ a utiahol sa na osamelé miesto."
Alfa a Omega v kresťanskom živote sú MODLITBY OSAMOTE.
Začiatok prebudenia je to, že sa prebudí JEDNOTLIVEC. Trvalé prebudenie sa rodí najskôr v našej komôrke.
Silu čerpáme z osobného času s Bohom. A silu v živote potrebujeme – denno denne zažívame odvšadiaľ tlaky.

Modlitba však neznamená prosiť Boha; modlitba je, že očakávaš na Boha, tráviš čas s Bohom.

Ak máš nejaké otázniky – pýtaj sa na ne Boha. Prvoradé je spoločenstvo s Ním, potom spoločenstvo v cirkvi.

Keď človek žije s Bohom, všetko sa môže diať, všetko je možné. Každý z nás môže robiť Božie veci/zázraky – ale najskôr si nastav zrkadlo. Tak, TU som. Nechcel som tu byť, ale som tu. Dvíham kotvu. Idem ďalej. Ďalej za Bohom.

3. Zotrvávali v spoločenstve.
Napríklad chvály v spoločenstve sú iné ako doma.
Spoločenstvo je ako pahreba. Vyber jeden uhlík vedľa a o chvíľu z neho zostane iba popol. Preto na to, aby bol zapálený, potrebuje pahrebu. Tak, ako človek potrebuje spoločenstvo.
Neexistuje izolované kresťanstvo. Nájdi svoje spoločenstvo, kde si zúčtovateľný, kde duchovne prijímaš a rastieš.

Poďme sa posunúť do učeníctva, poďme za Bohom s novým ťahom, novou silou a uvidíme, čo sa bude diať.
Každý musíme začať od seba.