Mozaikáči mám len ja ten pocit, alebo ho máte aj vy, že si v poslednej dobe stále viac užívame unplugged chvály? :) :) :) Tieto naposledy boli fakt skvelé :)
..a po nich pokračoval Peťo v sérií tém o učeníctve.
Tentokrát nazval tému ZASEKNUTÝ KRESŤAN a aj napriek tomu, že často slová, ktoré hovoril ťali do živého, viedli nás všetkých k nastaveniu zrkadla, zamysleniu sa, k pokániu a u mnohých, verím, aj k slobode od zaseknutia.
Z času na čas sa kresťan proste zasekne a nevie, čo ďalej. Peťo sa hneď na začiatku zamyslel nad tým, prečo to niektorým nejde: idú, idú, idú – všetko ide fantasticky, napredujú a ZRAZU BUM-NIČ.
Sú obdobia, kedy všetko išlo a zrazu to už nejde.
Potrebujeme byť v sebe a k sebe úprimní a čestní – nikto ešte nie je taký, aký by mal byť a niekto nie je dokonalý, nikto ešte nedosiahol plnosť povolania.
Kresťan je majster v (o)klamaní samého seba. Buďme sami pred sebou otvorení a úprimní – veď koho oklameme – Boha nie.
Pavol píše Filipským 3, 13:
„...bratia, ja si nenamýšľam, že som sa už zmocnil. Ale jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a uháňam za tým, čo je predo mnou.“
Kým Pavol vstúpil do služby, prešlo 14 rokov. A po určitom čase aj tak píše – ešte som neuchvátil všetko, ale jedno robím – BEŽÍM.
Čo je za tebou? Za tebou je VŠETKO DO TEJTO SEKUNDY.
Keď žijeme v minulosti – žijeme v minulých víťazstvách alebo v minulých zlyhaniach. (a naše svedomie nás stále obviňuje)
Potrebujeme nežiť minulosť, ale ŽIŤ TERAZ.
Prvá vec, ktorú potrebujeme urobiť, keď sa chcem pohnúť dopredu – VYSPORIADAŤ SA S MINULOSŤOU.
Najlepšie na minulosti je, že skončila!
Všetci sme na ceste. Stále sme vo vývoji. Problém je, keď sa na to spomalí a zasekne.
Zaseknutý kresťan – človek, ktorý žije v kruhu.
Človek, ktorý žije s Bohom a zrazu začne uhýbať Božej prítomnosti – dostane sa spod Božej ochrany – čo znamená, že sa dostane do miesta útoku! Tam začne mať ťažké chvíle.
Keď poľavíš – urobíš kompromis – ten vedie do hriechu – potom činíš pokánie – je ti lepšie, no keďže si zaseknutý, tento kruh sa opakuje.
Vezmime si imaginárneho kresťana Fedora.
Fedor sa obráti a začlení do spoločenstva. Po čase mu chýba stará partia, ide s nimi von, o pár dní s nimi ide zase. Začne robiť kompromisy a následne príde hriech, ale jeho znovuzrodené srdce ho zachraňuje – a činí pokánie.
No žije už v hriechu. Nejak sa zasekol.
Ide na konferenciu – reaguje na výzvu, vyznáva svoje hriechy. Týždeň po konferencii sa cíti dobre, no potom to z neho prchá – číta Božie slovo a už nemá pocit, že k nemu tak hovorí. skočí von s kamošmi, lebo ešte chce mať niečo zo života, a znovu je v hriechu.
Znovu ide na konferenciu a činí pokánie, vyznáva hriechy, znova lepšie funguje a znova padne.
Nebolo jeho pokánie úprimné? Bolo. Ale: Fedor je zaseknutý kresťan.
Prečo sa stále vracia do toho istého?
Problém je len jeden jediný:
chce zmenu – ale len chvíľu – v emocionálnom rozpoložení.
Pretože keď emócie opadnú, chce „mať ešte aj niečo zo života“ - nechce sa vzdať úplne všetkého.
Syndróm kresťana Fedora.
Je úprimne obrátený – to áno. Ale nechce zmenu na svoj úkor.
Ľudia typu kresťan Fedor zatúžia po zmene a chvíľu to v nich doznieva, no potom sa to stráca.
Každé rozhodnutie nesie svoje následky. Každé A má aj svoje B.
Cieľom duchovného života nie je zažívanie emócií – ale ZMENA. Jasná a radikálna.
Mnohí sa vedia nadchnúť, ale nie zmeniť.
Veľa ľudí sa nadchne pre zmenu, ale nechce ju robiť. Nevzdá sa toho, čo má. Túžba po zmene je len v emocionálnom rozpoložení. Skutočná túžba sa ukáže po utíšení emócií. Tam sa ukáže, na čom stojí náš život. Či na emóciách, alebo viere.
Nedokážeme fungovať len v stave emócií – to ani nie je kresťanský život. Kresťanský život je viac ako emócie.
Emócie sú dobré, ale nemôžeme na nich stavať, musia byť pod kontrolou.
Človek, ktorého duchovný život je založený na emóciách – klame sám seba. Nepozná, aký v skutočnosti je.
/ako príklad si môžeme zobrať Petra, ktorý v emóciách robil veľa zlého a bol veľmi nestály, dokonca zaprel Ježiša/
Keď sa chceme pohnúť ďalej, musíme sa pozrieť do zrkadla a vidieť samého seba.
A potom sa pozrieť do ďalšieho zrkadla – do Božieho slova.
Vedieť kto som v skutočnosti
a
vedieť, kto som v Kristovi.
Emocionálny kresťan skutočnosť zaobaľuje do náboženského obalu: „Necítim to tak, že by som sa mal teraz modliť alebo si čítať Božie slovo.“
Biblia ale hovorí: Neprestajne sa modlite – a nie modlite sa, ak to tak cítite.
Aj stará zmluva je plná príbehov o emocionalite a nestálosti – Židovského národa. Najskôr sa tešili, že ich faraón prepustil a hneď na to reptali.
S emocionálnosťou ide nestabilita.
V takých chvíľach ťa napadne – bez Boha by to bolo hádam aj lepšie. S Bohom to bude ťažšie, ešte si život trochu užijem. Kompromisy!
Ale my ŽIJEME A CHODÍME VIEROU!
Potrebujeme stabilitu a stálosť – hodnoty, ktoré vyprodukuje iba Božie slovo.
Božie slovo je stále.
Potrebujeme žiť v Božom slove, v Kristovi – On je Slovo, ktoré sa stalo telom.
Rim 8, 6
„A zmýšľať podľa tela je smrť, kým zmýšľať podľa Ducha je život a pokoj.“
Rim 12, 2
„A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé.“
Pokiaľ si zaseknutý – je to dôsledok toho, ako si predtým rozmýšľal. Preto ak sa chceš odseknúť, potrebuješ zmeniť svoje myslenie!
OBNOV MYSEĽ – ak sa CHCEŠ odseknúť.
Pokiaľ žijeme v zlom zmýšľaní, Biblia je veľmi tvrdá: sme v nepriateľstve s Bohom.
Aj keď máš myseľ ducha – bude tam pokušenie. Ale mať myseľ ducha a vášeň ku Kristovi je nado všetko.
Rim 8, 28
„Vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré; tým, čo sú povolaní podľa jeho rozhodnutia.“
Keď budeš mať v živote niečo ťažké, mysli na toto.
Potrebujeme mať MYSEĽ DUCHA. To je život a pokoj.
Stav mysle, ktorá je pokojná. Výsledok mysle ducha je POKOJ – nadprirodzený pokoj.
Príslovia 14, 22
„Či neblúdia tí, ktorí snujú zlé? Lásku a vernosť však zožínajú tí, čo (pamätajú na) dobré.“
Maj myseľ ducha, „aj keď z toho nemáš nič“ v danom momente. VER BOHU. Mysli na dobré. Nebuď emocionálny, buď stály.
MAJ MYSEĽ DUCHA.
Kresťanstvo nie je o emocionálnosti, je to zmena. Modli sa za tú zmenu, keď si zaseknutý.
Možno ti Duch Svätý ukáže veci, ktoré ťa zasekávajú a nie sú dobré – ak to urobí – daj mu to. Nebráň sa. Daj mu to. Choď za skutočnou zmenou. Maj myseľ ducha.
Wednesday, April 11, 2012
Mozaika Unplugged (3.4.2012)
Zverejnil Mozaika Unplugged o 11:39 AM
Subscribe to:
Post Comments (Atom)
0 komentárov:
Post a Comment