Mozaika Unplugged (5.6.2012)

V Lukášovi 7, 36--50 je napísaný príbeh o "party", na ktorú vtrhla hriešna žena a celú ju "pokazila"..aké boli reakcie ľudí a čo sa dialo? Čítajte ďalej.....

"Jeden z farizejov ho pozval k stolu. Vošiel teda do farizejovho domu a sadol si. V tom mesta žila istá hriešnica. Keď sa dozvedela, že stoluje v dome farizeja, priniesla alabastrovú nádobku s voňavým olejom. S plačom pristúpila odzadu k jeho nohám, začala mu ich máčať slzami a utierať svojimi vlasmi. Bozkávala mu nohy a natierala ich voňavým olejom. Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, povedal si: Keby to bol prorok, vedel by, čo je to za ženu, ktorá sa ho dotýka, vedel by, že je to hriešnica. Ježiš mu povedal: Šimon, chcem ti niečo povedať. On mu odpovedal: Učiteľ, povedz. Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden mu dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat. Keď nemali z čoho vrátiť, obom im odpustil. Ktorý z nich ho bude mať radšej? Myslím si, odpovedal Šimon, že ten, ktorému odpustil viac. Ježiš odpovedal: Správne si povedal. Nato sa obrátil k žene a Šimonovi povedal: Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu a nedal si mi vodu na nohy, no táto žena mi slzami zmáčala nohy a svojimi vlasmi ich poutierala. Nepobozkal si ma, ona však odvtedy, ako som vošiel, neprestala mi bozkávať nohy. Hlavu si mi olejom nepotrel, zatiaľ čo ona mi natierala nohy voňavým olejom. Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi milovala. Komu sa málo odpúšťa, ten málo miluje. A jej povedal: Odpúšťajú  sa ti hriechy. Vtedy tí, čo s ním stolovali, začali si hovoriť: Ktože je to, že aj hriechy odpúšťa? On však povedal žene: Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!"

POKAZENÁ PARTY

Ježiš vždy robil veci inak ako ľudia. Často tým, čo robil provokoval. Títo ľudia ho hostili, aby mali dobrú povesť, prestíž, chceli ho mať doma a hostiť známeho uzdraviteľa a kazateľa. Užívajú si ten čas a zrazu tam príde táto žena a celé to pokazí.

Začne sa chovať úplne neštandardne. Plače, vlasmi mu utiera nohy a bozkáva ich. Vyjadruje svoju ľútosť a pokánie. Ježiš dovolil, aby všetko „pokazila“, nechal, aby ich „vyrušovala“. 

Boh nás často takto „vyruší“. Pošle „votrelcov“ na tvoju party. A nastáva čudný moment vyrušenia.

Na tejto party boli 3 SKUPINY ĽUDÍ...

1.skupina: ŽENA-HRIEŠNICA; tzv. „NEPOZVANÍ“

Možno sa za takýchto ľudí modlíme – „Pane zachráň moje mesto“ – ale keď prídu, sú to nepozvaní hostia v udalostiach tvojho života. Bezdomovci, prostitútky, zlí spolužiaci, neprajní kolegovia...

Kto je tá skupina nepozvaných pre teba?

Kto sú tí, ktorí nie sú pozvaní na tvoju party?

Je ľahké odsúdiť takýchto ľudí – ale vieme, prečo sa z nich takýto ľudia stali? Túto prostitútku možno vyhodili z domu na ulicu, možno sama utiekla pred tyraniou, možno bola týraná a zneužívaná, možno porodila dieťa a nemala ho ako uživiť, možno ju doma neučili žiadnym morálnym zásadám.

Bola známa ako hriešnica a považovaná za odpad. Ľudia v meste sa jej vyhýbali  a nikto by ju na svoju party nepozval.

Ona vchádza do miestnosti a ľuďom zamŕza úsmev. Vedela, že je to samovražedný skutok, že ju všetci odsúdia, bude odpísaná.

Ale ona počula o Ježišovi z Nazareta a toto bol jej posledný výkrik.

Nie sme niekedy hluchí voči takýmto výkrikom ľudí okolo nás?

Máme tendenciu sa vyhýbať ľuďom, ktorí sú už na konci lana. Ktorí už ani nevládzu kričať a jedno stretnutie by ich mohlo zachrániť. No my ich nepozveme na svoju party. Nezapadajú do konceptu našej cirkvi. Sú „nepozvaní“.

2.skupina: ŠIMON-POZÝVATEĽ.

Šimon, ktorý pozval Ježiša a hostil ho mal dobrú výchovu, zásady, postavenie, bol nábožný, mal veľa priateľov, ktorí chceli byť ako on, všetci patrili do strednej a vyššej vrstvy, ich životy boli naoko veľmi slušné a nábožné..

Keď prišla táto žena, jej prejav bol Šimonovi nepríjemný, bolo mu trápne, pokazila celú oslavu.

Ak máme v sebe takýto farizejský duch – aj nám bude nepríjemné a trápne, keď prídu „nepozvaní“ ľudia.

Keď my sme „pozývatelia“ – toto je pre nás výzva.

3.skupina: UČENÍCI-NEIDENTIFIKOVATEĽNÍ

Kam Ježiš išiel, tam šli aj oni. V tomto príbehu o nich ale vôbec nečítame. To znamená, že boli celý čas ticho. Mohli Šimona ukľudniť a povedať mu „počkaj, on môže zmeniť jej život“, alebo ju mohli usadiť. Mohli byť hlasom- mohli sa ozvať. Bola to ľahostajnosť, strach, či neistota? Prečo boli ticho?

A potom je tu JEŽIŠ:

1.Nevyberá si spoločnosť. Príde všade, kde je pozvaný. Je jedno, či ho pozýva smotánka alebo prostitútka.

2.Nekomentuje. Celú tú scénu nechal ísť. Neposlal ju do inej miestnosti s odkazom, že jej bude slúžiť neskôr. Videl do jej srdca, videl jej mizériu a jej bolesť.

3.Viac ho trápil Šimon. Jemu v tejto situácii začal kázať skôr. Až keď vyriešil Šimona a jeho postoj, otáča sa k žene a hovorí: Odpúšťajú  sa ti hriechy...Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!

Bol raz jeden maliar, ktorý maľoval na ulici. Jeden si sadol a namaľoval muža s úsmevom na tvári. Pristúpil k bezdomovcovi, ktorý sedával na blízkej lavičke a ukázal mu tento obraz. Bezdomovec sa ho pýta: Kto je to? A maliar odpovedá: To si ty, keď sa usmeješ. Bezdomovec sa na neho zadíval a odpovedal mu: Ak ma ty takto vidíš, tak taký chcem byť.

Pár dní po Mozaike Unplugged  sme sa boli modliť na námestie za blížiacu sa Milujem moje mesto akciu, ktorá bude 23. júna. Modlili sme sa za kapely, speakrov, počasie, svedectvá a celé námestie, ale hlavne za ľudí, ktorí potrebujú počuť o Bohu a Jeho láske. Keď sme sa po pol hodinke všetci stretli pri pódiu a ďalej sa rozprávali a modlili spolu, prišiel medzi nás jeden muž. Cítili sme z neho alkohol a veľkú bolesť. Pýtal si peniaze, no my sme mu najskôr hovorili o Božej láske. Modlili sme sa s ním a za neho a pozvali ho k nám do zboru. Na prvý pohľad to bola situácia, akú opísal Miro vo svojom slove na Unplugged. My sme mali svoju party, svoje modlitby, čas s Bohom..a prichádza tento muž, ktorý nás vyruší v "našej svätej činnosti", rozpráva „nezmysly“ a tiahne z neho alkohol. Ale pod tým všetkým bol len jeden výkrik – túžba po Božej záchrane, odpustení a láske! To, za čo sme sa modlili, aby Boh privádzal ľudí, ktorí ho potrebujú, sa začalo diať. Boh počúva, čo hovoríme a odpovedá. A nesmierne mu záleží na každom jednotlivcovi. Na každom „nepozvanom“.  Chce, aby sme im ukázali na Neho a aby cez naše prijatie a záujem spoznali Jeho lásku k nim. Lásku, ktorá transformuje životy, lebo je bez podmienok a bez ohraničeného trvania. Dokonalú lásku, milujúceho Boha.

Miro nás na konci Unplugged vyzval k tomu, aby sme sa zamysleli nad tým, kto sú tí „nepozvaní“ ľudia v našich životoch. Potrebujeme počuť hlas stratených, krik zúfalých. Počuješ ich?!