Znovu sme sa začali stretávať v Mediahause! Yes yes
yes! Pre všetkých je to obrovské potešenie, keďže sme v centre mesta,
dostupní a otvorení, s MHD nablízku. Zatiaľ sa stretávame v „náhradnej
miestnosti“, kým prerobíme svoje priestory. (keď bude brigáda, dáme vám vedieťJ)))) Je pre nás
nevýslovným potešením, že sa podarilo zohnať tieto priestory. Pretože aj keď
milujem Nitru a moje srdce je celé jej, čo sa týka priestorov, prenájmov,
kúpi budov a pozemkov, dáva nám riadne zabrať a je to riadny boj. Ale boje
sú tu na to, aby sme ich vyhrávali, mám pravdu?! :) Minimálne v tomto kontexte
určite áno..a Miro veľmi tematicky rozbalil svoju tému, ktorú nazval:
„Kultúra
obroskoličstva“
V biblických časoch existoval chlapík, ktorý vytvoril
kultúru, v ktorej bolo možné PORÁŽAŤ OBROV.
Každý z nás je stvorený na víťazstvá, nie sme stvorení pre pády a lízanie
prachu. Niekedy sa cítime tak, akoby „medzi mnou a dlážkou už nebolo
nič.“ Niekedy sme pritlačení okolnosťami a všetkým možným; ale nie sme stvorení na pády, ale pre
víťazstvá!
Ten chlapík, ktorý vytvoril „kultúru obroskoličstva“, bol
DÁVID. Potrebujeme vedieť, že Dávid bol posledný
zo súrodencov, často si jeho rodina ani
len nevšimla, že doma chýba. Keď bola vojna a jeho bratia v nej
bojovali, Dávid bol dobrý len na to, aby im donášal jedlo. Pokladali ho za
poslíčka. V takejto atmosfére Dávid žil. O dosť neskôr sa Dávid stal
kráľom. Počas života prišiel do stavu, kedy urobil veľa chýb. Nielen malých
potknutí, ale veľkých, vážnych, hrubých hriechov...mal 10 žien a konkubín,
smilnil s Batšebou a dal zavraždiť jej manžela Uriáša. Nevenoval sa
svojim synom a tí boli riadne hriešni. Absolón proti nemu dokonca viedol
vojnu a pohŕdal svojim otcom. Amón znásilnil svoju sestru. Šalamún mal
obrovský počet žien. Dávid mal život, v ktorom bolo hrozne veľa zlyhaní.
NAPRIEK tomu – Boh ho volal MUŽOM JEHO SRDCA. Dávid bol mužom podľa Božieho srdca.
Absurdné?
Zdá sa, že Dávid
niekde v srdci nestratil schopnosť robiť pokánie.
Bol schopný prísť za
Bohom a prosiť o odpustenie.
Avšak niekde medzitým, počas svojho života, Dávid vytvoril atmosféru, kde víťaziť je
možné.
Zaujímavé je, že nikdy neprehral v žiadnom boji. Ako
teenager porazil leva, medveďa a neskôr obra Goliáša. Ukázal, že PORÁŽAŤ
OBROV SA DÁ!
Keď už je Dávid starý (2. Sam 21, 15+), minimálne aj štyria
ďalší z jeho okolia porážajú obrov. Vytvoril kultúru, kde sa stalo
normálnym porážať obrov.
Títo ľudia neboli bombastickí superhrdinovia, ani ním Dávid
nebol. Ale s Bohom im to bolo možné.
Zrazu Miro prehlasuje: „Aj ja chcem žiť v „kultúre
obroskoličstva“!
CHCEM, ABY MOJE MESTO BOLO INÉ, KEĎ MOJI SYNOVIA BUDÚ
V MOJICH TOPÁNKACH, PRETOŽE JA SOM TU BOL.
Aby bolo mesto zmenené a mnoho víťazstiev vybojovaných
a moji synovia už s nimi nemuseli bojovať, keď budú dospelí.“ Toto je
Mirove motto pre život. Chce meniť svoje okolie a porážať obrov.
Prvým hrdinom, ktorý po Dávidovi skolil obra bol Abíšaj–
Dávidov bratranec, ktorý porazil obra Jišbiho. Ďalším bol Sibbekaj
z Chúše, ktorý zabil Safa. Elchanán z Betlehéma, Dávidovho mesta,
zabil obra z Gátu. Dvadsaťštyriprstého obra zase zabil Jonatán, syn
Dávidovho brata.
Títo muži porážajú obrov tak, ako kedysi Dávid.
Všimnime si 4 FAKTY
o nich:
1. Sú to ľudia, ktorí boli blízki Dávidovi. Žili
v kultúre obroskoličstva. Boli jeho rodina, zbrojnoši, služobníci
a pod.
Kultúra
je niečo, čo odchytíš. Keď si s ľuďmi , ktorí majú depresiu, staneš sa
depresívnym, keď si s ľuďmi, ktorí majú energiu, zostaneš nabudený aj ty. ZÁLEŽÍ na tvojom prostredí.
A zároveň platí, že aj my, skôr ako
príde náš veľký moment, potrebujeme najskôr slúžiť. Skôr, než môžeš robiť to, do čoho si
povolaný, Boh ťa nechá slúžiť v malom, pod niekým iným. Oni tiež slúžili
Dávidovi, pri ňom „chytili“ kultúru a potom skolili obra.
2. Sú to mená bez medajlí – namajú knihy
v Biblii, nekáže sa o nich. Celý život akoby boli v tieni,
v službe niekoho iného, žiadna veľká sláva sa im nedostala, napriek tomu –
porazili obrov.
Neboj sa nevyčnievať, žiť v anonymite,
nemať „titul“. Ty môžeš porážať obrov. Buď v pohode s tým, ak nie si
na pódiu, pod reflektorom. Raz príde moment, kedy „v kronike slávy“ bude
poctené tvoje meno.
3. Boli to patrioti – kričali „za Dávida“!, „za
Izrael“!
Abišaj sa zastal Dávida, povedal mu, že už
nikdy nepôjde do vojny, lebo už je starý a zastal sa Izraela pred
dvadsaťštyriprstým.
Neboj sa postaviť za Božie kráľovstvo, za
to, čo Boh robí. Buď patriot za Božie kráľovstvo. Maj toho ducha, ktorý sa
nebude báť postaviť za Božie veci.
4. Boli to Boží blázni. Púšťali sa
s triezvou hlavou do „smrti“. Krvná skupina, čo žila adrenalínom. Obor pre nich nepredstavoval hrozbu, ale
príležitosť. Boli fascinovaní adrenalínom pre Božie kráľovstvo.
Existoval bežec, ktorý po dlhých rokoch, kedy sa to všetkým
bežcom nedarilo a zdalo nemožné, prekonal „neprekonateľný“ rekord. Dlhé roky
pred ním nikto nedokázal prekonať stanovenú hranicu 4min/1míľa. Ale iba
niekoľko dní, po tom, čo to dokázal, ho nasledovali ďalší bežci. Porazil obra a po
ňom to dokázali aj iní. Vytvoril novú kultúru.
Na záver nás Miro viedol k niekoľkým vyhláseniam, ktorými
nás vlastne vovádzal do kultúry obroskoličstva:
1.NÁS JE VIAC! Je nás mnoho, ktorí sa vieme postaviť
spoločne proti obrom.
2.VŠETKO JE MOŽNÉ! Marek 9, 23: „Prečo, ak môžeš? Pre toho, kto verí, je všetko možné.“
3.SME VÍŤAZI! Rim 8, 37: „Toto
všetko však víťazne prekonávame skrze toho, ktorý si nás zamiloval.“
4.BOHU NIČ NEVADÍ! Bohu nevadí, ak má ísť s malým počtom
ľudí oproti celému vojsku. Nevadí mu náš nedostatok peňazí. Akákoľvek je
situácia, Boh nemá problém!
5.IDEME DOPREDU Žid 11, 9-10 „Na základe viery sa usadil v prisľúbenej zemi ako v cudzej a býval
v stanoch s Izákom a Jákobom, spoludedičmi toho istého
prisľúbenia. Očakával totiž mesto s pevnými základmi, ktorého tvorcom a staviteľom
je Boh.“
Miro nás na záver vyzval, aby sme POMENOVALI SVOJHO OBRA.
Modlili sme sa a hovorili s Bohom o tom, čo stojí pred nami ako
obor a nevieme ako ho skoliť. S vierou ideme do ďalšieho obdobia s tým,
že budeme porážať obrov a začneme žiť v „kultúre obroskoličstva.“
0 komentárov:
Post a Comment