Mozaika Unplugged (9.10.2012)

Čas 18:18 sa naplnil a nás bolo v miestnosti vyše tridsať! Nesmierne ma teší, že polovicu z vás som ani nepoznala! :) To znamená, že Nitra sa plní novými ľuďmi, ktorí sú hladní po Bohu a chcú sa na neho napájať ako na najväčší, najvyšší a najsilnejší ZDROJ VŠETKÉHO.

Ivo&team odpeckovali chvály a Drago nás viedol k prehlasovaniu Božieho slova, ktoré je živé a aktívne v našich životoch, keď sa naň postavíme a veríme mu..privlastni si slová Žalmu 23 pre svoj život:
"Pán je môj pastier, nič mi nechýba: pasie ma na zelených pašienkach. Vodí ma k tichým vodám, dušu mi osviežuje. Vodí ma po správnych chodníkoch, verný svojmu menu. I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou. Tvoj prút a tvoja palica, tie sú mi útechou. Prestieraš mi stôl pred očami mojich protivníkov. Leješ mi olej na hlavu a kalich mi napĺňaš až po okraj. Dobrota a milosť budú ma sprevádzať po všetky dni môjho života. A budem bývať v dome Pánovom mnoho a mnoho dní."

Peťo začal krásnou otázkou – čo vieme o srdci? Viacerí z nás sa chytili a pospomínali sme si, čo všetko hovorí Biblia o srdci. (mimochodom, ja osobne vám odporúčam  vyhľadať si všetky verše z Biblie  o srdci, cez toto leto som urobila to isté a bolo to veľmi krásne i smutné, veľmi ma to budovalo a vovádzalo do pravdy..)

SRDCE je najdôležitejší orgán tela. Jeden z najznámejších, pravdepodobne ten úplne najznámejší verš o srdci znie: 

Príslovia 4, 23

Dokonca aj v ľudskom tele je srdce chránené – hrudným košom.

Život, to, čo žijeme a čo na nás vplýva – sa dá nazvať BOJOM O NAŠE SRDCE.

Tvoje srdce rozhoduje o tom, kadiaľ sa bude tvoj život uberať. Podľa túžob vidíme aj ovocie života. To, čo získa tvoje srdce, to získa aj tvoj život.

Celý duchovný svet sa snaží získať tvoje srdce. Komu/čomu sa to podarí, to získa aj tvoj život.

 

V Ezechielovi 36, 26 je napísané: „A dám vám nové srdce a nového ducha vložím do vás; odstránim z vášho tela kamenné srdce a dám vám srdce z mäsa.“

Ide vlastne o zázrak znovuzrodenia. Keď sa znovuzrodíš, Boh ti dáva nové srdce.

Prečo potrebujeme nové srdce? Pretože srdce sa vie búriť, vie v ňom byť veľa špiny a potrebuje posvätenie.

V starom zákone dostali ľudia zákony, ktoré mali dodržiavať, avšak ich srdcia týmto zákonom neboli naklonené.

V novom zákone ľudia prichádzajú k Ježišovi a on im dáva nové srdce a do neho vkladá nové túžby.

Prečo si potrebujeme toto nové srdce chrániť? Lebo vo svete sme vystavení rôznym vplyvom.

V 1.Jána 2, 16 čítame: „Veď nič z toho, čo je vo svete, ani žiadostivosť tela ani žiadostivosť očí ani honosenie sa bohatstvom nie je z Otca, ale zo sveta.“

Vo svete je teda: žiadosť tela, žiadosť očí a pýcha.

To, že máme nové srdce, neznamená, že sme vyhrali.  Často sa aj znečistí. Avšak použiteľní sme ďalej.

Takéto znečistenie pramení zo žiadostivosti. Žiadostivosť je najväčší problém.

Spomeň si na oblasti, v ktorých si bol žiadostivý.  Zrazu z týchto oblastí vymizla Božia prítomnosť.

Žiadostivosť je jedom pre tvoj život.

Akonáhle dáme priestor žiadostivosti, žiadostivosť ničí náš život.

Dokonca zničila aj vyvolený národ.

1.Kor 10, 1-6: „Nechcem, bratia, aby ste nevedeli, že všetci naši otcovia boli pod oblakom, všetci prešli cez more a všetci boli v oblaku a v mori pokrstení v Mojžišovi, všetci jedli ten istý duchovný pokrm a všetci pili ten istý duchovný nápoj, lebo pili z duchovnej skaly, ktorá ich sprevádzala, a tou skalou bol Kristus. Ale vo väčšine z nich nemal Boh zaľúbenie, veď popadali na púšti. To sa stalo ako predobraz pre nás, aby sme neboli žiadostiví zla, ako boli žiadostiví oni.“

Problém Židov bol, že Boh sa ich dotkol, no oni zostali nedotknutí.

Dotkol sa ťa už Boh? Človek, ktorého sa dotkol Boh sa stáva absolútne zmenený. Ak sa ťa Boh dotkne, tvoj život je úplne zmenený.

Židia odišli z Egypta víťazne a bohato. Videli zázraky. Biblia však hovorí, že vo väčšine z nich Boh nemal zaľúbenie. Ako je to možné? Zostali nedotknutí. Zažili Boží dotyk a zázraky, ale s nimi to nič neurobilo. Dokonca reptali.

Nezáleží na tom, koľko si toho s Bohom zažil, aké veľké máš svedectvá. Dôležité je: zmenilo to tvoje srdce?

Ak nie, nič ti tie zázraky neosožia.

Židia boli žiadostiví zlého. Z ich sŕdc nezmizla túžba po hriechu. Nejednali s ňou otvorene. Pozor na hriešnu túžbu, lebo sa ťa môže zmocniť. Žiadostivosť ničí a rozkladá všetko, celý tvoj život.

Možno nerobíš zjavné hriechy, ale čo tvoje srdce? Nie je v ňom žiadostivosť? Ak v sebe živíš žiadostivosť, ona bude rásť.

Chrániš svoje srdce od žiadostivosti?

Vieš o tom, že keď máš zdravé srdce, môžeš uzdravovať chorých a vyháňať démonov..? Máš posvätené srdce?

Pokiaľ pustíme do svojho srdca žiadostivosť, diskvalifikujeme sa z Božích plánov.

Čo môže byť žiadostivosť? Tvoje vlastné ego a napĺňanie jeho potrieb, akákoľvek modla – čokoľvek staviaš pred Boha, tvoja služba – keď ju máš radšej ako samotného Boha.

Ďalej Židia prepadli modloslužbe – dávaj si pozor, aby nič nevstúpilo medzi teba a Boha.

Vstúpili dokonca do otvoreného hriechu. Pokiaľ niekto dlhodobo žije v hriechu a nejedná s ním – je to akoby pokúšal Boha, dokedy to bude tolerovať. Dokedy ti dovolí sedieť na dvoch stoličkách.

Židia boli neustále neuspokojení.

Žiadostivosť je hrdlo, ktoré je neuspokojiteľné. Hriech rastie a rastie a ty si stále aj tak nespokojný.

Židia reptali. Si náchylný reptať, keď si spokojný? Reptanie je znak nespokojnosti.

Zbožnosť a spokojnosť sú obrovský ziskom.

Spokojnosť neprichádza s uspokojením žiadostí.

Niektorí ľudia nazývajú život v hriechu slobodou. Robím si čo chcem.

Avšak život v hriechu je otroctvom žiadostivostí. Sloboda znamená to, že nemusím robiť to, čo nechcem.

Vyvolený národ prepadol žiadostivosti.

Dávaj si pozor, aby si neprepadol žiadostivosti – chráň si srdce.

Židia sú pre nás výstrahou.

Väčšina Židov to celé nezvládla, ale boli aj takí, čo áno. Józua a Káleb. Józua bol povolaný Bohom, aby dokončil to, čo Mojžiš nezvládol. Stál pred tou istou výzvou, ako predtým Mojžiš.

A Boh hovorí Józuovi:

„Nik ti nebude môcť odolať po všetky dni tvojho života. Ako som bol s Mojžišom, tak budem aj s tebou. Nenechám ťa bez pomoci, ani ťa neopustím.

Buď silný a udatný! Lebo ty máš odovzdať tomuto ľudu do dedičného vlastníctva krajinu, o ktorej som prisahal ich otcom, že im ju dám.

Len buď silný a veľmi udatný! Bedlivo zachovávaj celý zákon, ktorý ti dal môj služobník Mojžiš! Neodchyľuj sa od neho ani napravo, ani naľavo, aby si múdro konal všetko, čo podnikneš.

Či som ti neprikázal: Buď silný a udatný, neboj sa a neľakaj sa!? Veď Pán, tvoj Boh, je s tebou pri všetkom, čo podnikneš!" (Joz 1)

Potrebujeme žiť v Božej prítomnosti. Vtedy je ľahké naplniť Jeho vôľu. Lebo On je s nami. Stretávaj sa s Ježišom denne.

Potrebuješ, aby sa Boh dotýkal tvojho srdca.

A potom si to srdce chráň!

Mozaika Unplugged (2.10.2012)

Znovu sme sa začali stretávať v Mediahause! Yes yes yes! Pre všetkých je to obrovské potešenie, keďže sme v centre mesta, dostupní a otvorení, s MHD nablízku. Zatiaľ sa stretávame v „náhradnej miestnosti“, kým prerobíme svoje priestory. (keď bude brigáda, dáme vám vedieťJ)))) Je pre nás nevýslovným potešením, že sa podarilo zohnať tieto priestory. Pretože aj keď milujem Nitru a moje srdce je celé jej, čo sa týka priestorov, prenájmov, kúpi budov a pozemkov, dáva nám riadne zabrať a je to riadny boj. Ale boje sú tu na to, aby sme ich vyhrávali, mám pravdu?! :) Minimálne v tomto kontexte určite áno..a Miro veľmi tematicky rozbalil svoju tému, ktorú nazval:

„Kultúra obroskoličstva“

V biblických časoch existoval chlapík, ktorý vytvoril kultúru, v ktorej bolo možné PORÁŽAŤ OBROV.

Každý z nás je stvorený na víťazstvá, nie sme stvorení pre pády a lízanie prachu. Niekedy sa cítime tak, akoby „medzi mnou a dlážkou už nebolo nič.“ Niekedy sme pritlačení okolnosťami a všetkým možným; ale nie sme stvorení na pády, ale pre víťazstvá!

Ten chlapík, ktorý vytvoril „kultúru obroskoličstva“, bol DÁVID. Potrebujeme vedieť,  že Dávid bol posledný zo súrodencov, často si  jeho rodina ani len nevšimla, že doma chýba. Keď bola vojna a jeho bratia v nej bojovali, Dávid bol dobrý len na to, aby im donášal jedlo. Pokladali ho za poslíčka. V takejto atmosfére Dávid žil. O dosť neskôr sa Dávid stal kráľom. Počas života prišiel do stavu, kedy urobil veľa chýb. Nielen malých potknutí, ale veľkých, vážnych, hrubých hriechov...mal 10 žien a konkubín, smilnil s Batšebou a dal zavraždiť jej manžela Uriáša. Nevenoval sa svojim synom a tí boli riadne hriešni. Absolón proti nemu dokonca viedol vojnu a pohŕdal svojim otcom. Amón znásilnil svoju sestru. Šalamún mal obrovský počet žien. Dávid mal život, v ktorom bolo hrozne veľa zlyhaní. NAPRIEK tomu – Boh ho volal MUŽOM JEHO SRDCA. Dávid bol mužom podľa Božieho srdca.

Absurdné?

Zdá sa, že Dávid niekde v srdci nestratil schopnosť robiť pokánie.

Bol schopný prísť za Bohom a prosiť o odpustenie.

Avšak niekde medzitým, počas svojho života, Dávid vytvoril atmosféru, kde víťaziť je možné.

Zaujímavé je, že nikdy neprehral v žiadnom boji. Ako teenager porazil leva, medveďa a neskôr obra Goliáša. Ukázal, že PORÁŽAŤ OBROV SA DÁ!

Keď už je Dávid starý (2. Sam 21, 15+), minimálne aj štyria ďalší z jeho okolia porážajú obrov. Vytvoril kultúru, kde sa stalo normálnym porážať obrov.

Títo ľudia neboli bombastickí superhrdinovia, ani ním Dávid nebol. Ale s Bohom im to bolo možné.

Zrazu Miro prehlasuje: „Aj ja chcem žiť v „kultúre obroskoličstva“!

CHCEM, ABY MOJE MESTO BOLO INÉ, KEĎ MOJI SYNOVIA BUDÚ V MOJICH TOPÁNKACH, PRETOŽE JA SOM TU BOL.

Aby bolo mesto zmenené a mnoho víťazstiev vybojovaných a moji synovia už s nimi nemuseli bojovať, keď budú dospelí.“ Toto je Mirove motto pre život. Chce meniť svoje okolie a porážať obrov.

Prvým hrdinom, ktorý po Dávidovi skolil obra bol Abíšaj– Dávidov bratranec, ktorý porazil obra Jišbiho. Ďalším bol Sibbekaj z Chúše, ktorý zabil Safa. Elchanán z Betlehéma, Dávidovho mesta, zabil obra z Gátu. Dvadsaťštyriprstého obra zase zabil Jonatán, syn Dávidovho brata.

Títo muži porážajú obrov tak, ako kedysi Dávid.

 Všimnime si  4 FAKTY o nich:

    1. Sú to ľudia, ktorí boli blízki Dávidovi. Žili v kultúre obroskoličstva. Boli jeho rodina, zbrojnoši, služobníci a pod.

Kultúra je niečo, čo odchytíš. Keď si s ľuďmi , ktorí majú depresiu, staneš sa depresívnym, keď si s ľuďmi, ktorí majú energiu, zostaneš nabudený aj ty. ZÁLEŽÍ na tvojom prostredí.

A zároveň platí, že aj my, skôr ako príde náš veľký moment, potrebujeme najskôr slúžiť.  Skôr, než môžeš robiť to, do čoho si povolaný, Boh ťa nechá slúžiť v malom, pod niekým iným. Oni tiež slúžili Dávidovi, pri ňom „chytili“ kultúru a potom skolili obra. 

    2. Sú to mená bez medajlí – namajú knihy v Biblii, nekáže sa o nich. Celý život akoby boli v tieni, v službe niekoho iného, žiadna veľká sláva sa im nedostala, napriek tomu – porazili obrov.

Neboj sa nevyčnievať, žiť v anonymite, nemať „titul“. Ty môžeš porážať obrov. Buď v pohode s tým, ak nie si na pódiu, pod reflektorom. Raz príde moment, kedy „v kronike slávy“ bude poctené tvoje meno.   

    3. Boli to patrioti – kričali „za Dávida“!, „za Izrael“!

Abišaj sa zastal Dávida, povedal mu, že už nikdy nepôjde do vojny, lebo už je starý a zastal sa Izraela pred dvadsaťštyriprstým.

Neboj sa postaviť za Božie kráľovstvo, za to, čo Boh robí. Buď patriot za Božie kráľovstvo. Maj toho ducha, ktorý sa nebude báť postaviť za Božie veci. 

    4. Boli to Boží blázni. Púšťali sa s triezvou hlavou do „smrti“. Krvná skupina, čo žila adrenalínom. Obor pre nich nepredstavoval hrozbu, ale príležitosť. Boli fascinovaní adrenalínom pre Božie kráľovstvo.

Existoval bežec, ktorý po dlhých rokoch, kedy sa to všetkým bežcom nedarilo a zdalo nemožné, prekonal „neprekonateľný“ rekord. Dlhé roky pred ním nikto nedokázal prekonať stanovenú hranicu 4min/1míľa. Ale iba niekoľko dní, po tom, čo to dokázal, ho nasledovali ďalší bežci. Porazil obra a po ňom to dokázali aj iní. Vytvoril novú kultúru.

Na záver nás Miro viedol k niekoľkým vyhláseniam, ktorými nás vlastne vovádzal do kultúry obroskoličstva:

1.NÁS JE VIAC! Je nás mnoho, ktorí sa vieme postaviť spoločne proti obrom.

2.VŠETKO JE MOŽNÉ! Marek 9, 23: „Prečo, ak môžeš? Pre toho, kto verí, je všetko možné.“

3.SME VÍŤAZI! Rim 8, 37: „Toto všetko však víťazne prekonávame skrze toho, ktorý si nás zamiloval.“

4.BOHU NIČ NEVADÍ! Bohu nevadí, ak má ísť s malým počtom ľudí oproti celému vojsku. Nevadí mu náš nedostatok peňazí. Akákoľvek je situácia, Boh nemá problém!

5.IDEME DOPREDU Žid 11, 9-10 „Na základe viery sa usadil v prisľúbenej zemi ako v cudzej a býval v stanoch s Izákom a Jákobom, spoludedičmi toho istého prisľúbenia. Očakával totiž mesto s pevnými základmi, ktorého tvorcom a staviteľom je Boh.“

Miro nás na záver vyzval, aby sme POMENOVALI SVOJHO OBRA. Modlili sme sa a hovorili s Bohom o tom, čo stojí pred nami ako obor a nevieme ako ho skoliť. S vierou ideme do ďalšieho obdobia s tým, že budeme porážať obrov a začneme žiť v „kultúre obroskoličstva.“

Mozaika Unplugged (18.09.2012)

Nová sezóna odštartovaná! Prajeme vám všetkým úspešný semester a tešíme sa na utorkové večery s vami v Mediahause! 

Poznáte príbeh Timotea? Timoteus bol mladý perspektívny kresťan, ktorý mal veľké povolanie, pre ktoré bol ochotný podstúpiť obeť. Mal však slabosť, mal problém s utiahnutosťou a bojazlivosťou.

Práve preto mu Pavel píše: "Veď Boh nám nedal Ducha bojazlivosti (nesmelosti, strachu), ale Ducha moci  (sily), lásky a rozvahy (zdravého rozumu, sebaovládania).“ (2. Tim., 1, 7)

Kresťan môže mať problém s utiahnutosťou, či bojazlivosťou.

Môže ísť o povahovú črtu, čo sa dá ovplyvniť a zmeniť, alebo ide o bojazlivosť v zmysle duchovného útlaku, čo už je problémom. V tomto prípade ide o utláčanie a strach, ktoré trvajú.

Ak dlhodobo podliehame strachu, nejednáme s ním a neriešime to, môže sa to stať veľkým problémom. Strach sa môže stať duchovným problémom.

Aký je liek na strach? Liek na utiahnutosť a bojazlivé ustupovanie?

BOŽIE SLOVO!

Božie slovo + Viera = „rozpustí“ všetko :)

Strach, s ktorými dlhodobo nejednáme a uťahujeme sa mu, môže uvoľniť miesto pre pôsobenie tomu zlému.

Čo s tým? Odpoveď je Božie slovo.

Veď Boh nám nedal Ducha bojazlivosti, ale Ducha moci, lásky a zdravého rozumu.

MOC – má dva významy:

a) Moc v zmysle autority.

Autorita, ktorá ti je delegovaná; čokoľvek zlé príde do tvojho života  a začne ti zasahovať do vecí, ty môžeš v autorite dupnúť a povedať NIE – máš ducha MOCI.   

V Lukášovi 10,19 je napísané Božie slovo: „Hľa, dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch i po všetkej sile nepriateľa a nič vám neuškodí.“

Boh ti delegoval autoritu. Ak sa niečo zákerne vplíži do tvojho života, vystúp voči tomu. Povedz NIE. Máš právo a moc povedať NIE hriechu a akémukoľvek zotročeniu.

b) Reálne výkonná moc.  Keď sa autorita spojí s reálnou mocou, vtedy vidíme výsledky. Ide o moc Božieho slova. Ak sa nájde moc Božieho slova v kombinácii s vierou v tvojich ústach, vtedy sa dejú mocné veci.

Niekedy sa stane, že robíme všetko: modlitby, spoločenstvo, chvály, čítanie Božieho slova .. Napriek tomu, niečo predsa nefunguje, niečo je v poriadku. Modlitby nič nemenia, nič sa nemení.

Moc Božia je vždy uvoľňovaná v modlitbe. Modlitbám niekedy chýba moc. Potrebujeme znovuzrodenie a Ducha Svätého. Modlitby nie sú o slovách. V modlitbe potrebujeme Božiu moc, nie naše slová. Potrebujeme vzťah s Duchom Svätým, až potom môžu nastúpiť skutky Božie.

Modlitba nie je mnohovravnosti, ale o Božej MOCI.

A bojazlivosť nie je cnosť, ale neduh, s ktorým treba jednať.

LÁSKA

Božie kráľovstvo je kráľovstvo MOCI založené na LÁSKE.

Božia láska mení človeka, napĺňa ho. Ani nedokážeme dať definíciu lásky. Je viac ako dokážeme pochopiť.

Niekedy sa kresťania ženú za tým, aby ich láska bola taká ako Božia. Napr. sa snažia milovať svojich nepriateľov. Až zabudnú milovať svoju rodinu. Tak sú zameraní na snahu milovať nepriateľov, že zabudnú na tých, čo sú pri nich, na blízkych. Boh ti dal ducha lásky, ale aj ducha ZDRAVÉHO ROZUMU.

 Láska tiež potrebuje zdravý rozum. Nechoďme až do extrému. Začni od seba, pokračuj vo vlastnom dome a potom miluj aj svojich nepriateľov.

Čo vlastne znamená milovať nepriateľa? Písať mu zamilované listy? Nie..milovať nepriateľa znamená uprednostniť to, čo potrebuje on, pred tým, po čom túžim ja, bez toho, aby som k nemu niečo cítil.

Naplň potreby, ktoré vidíš na úkor toho, po čom túžiš.

Timotej nakoniec pravdepodobne viedol zbor v Efeze. Teda ten, čo sa predtým hanbil a ktorému Pavol písal, že nedostal ducha bojazlivosti, nakoniec viedol  obrovský zbor.

Spojenie Božej moci, lásky a zdravého rozumu – je vyvážené a je v tom sila.

Strach, bojazlivosť, problémy – vždy boli. Vždy kresťania bojujú  boje. Ale boli a sú aj víťazstvá.

V Nitre je veľa nespasených. Potrebujeme im o Ježišovi hovoriť spôsobom, ktorému budú rozumieť: v duchu moci, lásky a zdravého rozumu.  

Prvá Mozaika Unplugged v sezóne 2012/2013!

Mozaikaci! Znovu sa vam hlasime, pretoze leto sa uz pomaly a isto konci, niektorym skola zacala, dalsim sa co nevidiet zacne a v tom pripade sa zacina aj nova sezona MOZAIKY UNPLUGGED!

Mame pre vas VELMI POTESUJUCU spravu: sme v novych priestoroch!!!!!
Znovu v MEDIAHAUSE na F. Mojtu! (iba iny vchod a ina miestnost:)))) (http://www.mediahaus.sk/lokalita/)

Zaciname 18. septembra o 18:18!

Uz sa TESIME na novu sezonu a vsetko, co Boh pripravil! :)

Mozaika Unplugged (19.06.2012)

Semester sa síce skončil, no my sa ďalej stretávame v horúcom júnovom počasí v Lipe. :)
Na predposlednom Unplugged sme mali Wayna Simmondsa z Dádska. Bolo by veľmi náročné predstaviť ho iba v pár vetách, keďže má za sebou pôsobenie v mnohých oblastiach a štátoch. Každopádne jednou z jeho najvýraznejších charakteristík je obrovský hlad po Bohu a túžba s Ním zachraňovať stratených.

Wayne nám chcel priblížiť Boží charakter na základe jedného z Jeho mien, ktoré sú v Biblii použité.

Čím viac Boha poznáme, čím viac o ňom vime, tým viac mu dokážeme dôverovať. Boží ľud hynie, lebo nemá poznanie Boha. Wayne hovoril - dnes môžem Bohu dôverovať viac ako pred 20 rokmi. Lebo o ňom viem viac. Viac som s Ním zažil. To, s čím mnohí zápasia, s tým už ja nezápasím, lebo som zažil, ako Boh koná.

Naša VIERA je obmedzená POZNANÍM Boha. V Rimanom 10, 17 sa píše: "Teda viera je z hlásania a hlásanie skrze Kristovo slovo."Každé meno, ktorým je v Biblii nazvaný, odkrýva niečo o Ňom, o jeho charaktere a zasľúbeniach. Ak milujeme Boha, chceme ho poznávať. 

Meno, o ktorom hovoril Wayne, je štvrté meno, ktoré je v Biblii použité na pomenovanie Boha. 

Genesis 17, 1: "Keď mal Abram deväťdesiatdeväť rokov, zjavil sa mu Pán a povedal mu: "Ja som všemohúci Boh, chodievaj predo mnou a buď dokonalý."

Narážame tu pri pochopení tohto mena na 2 problémy.

Po prvé – PREKLAD. Oproti hebrejčine je dánština, angličtina aj slovenčina nedostatočná, nedokážeme preložiť všetko a nedokážeme to preložiť presne v tom význame, aký to má mať.

A druhým problémom je, že Mojžiš to písal v hebrejčine a pre Hebrejov – ktorým nemusel nijak vysvetlovať, čo ako myslel, pretože tomu jednoducho rozumeli.

My oveľa ťažšie chápeme – na základe prekladu – hĺbku, význam toho, kto je Boh. Musíme ísť hlbšie a potrebujeme tiež zájsť do hebrejčiny.

Preklad všeomohúci Boh (God almighty) je nedostatočný.

Originál znie: EL – SHADDAI.

EL je jeho prvé meno, ktorým je pomenovaný – El s príponou „ohim“. Teda Elohim.

Samotné EL znamená „Boh všemocný“.

El Šaddai tak musí znamenať niečo iné, musí to znamenať viac.

EL znamená nelimitovanú, nezmerateľnú Božiu moc, Božiu všemohúcnosť.

Nie je konca Jeho moci, nič mu nie je nemožné, nie je nič, čo by nemohol urobiť.

SHAD (SHADDAI) – je akýmsi „všedným“ slovom v hebrejčine. Má niekoľko významov, o ktorých si povieme.

EL umocňuje tieto všedné významy a dáva im Boží rozmer.

SHAD – znamená:

1.schopnosť sa hýbať, konať proti prírodným silám

Túto moc Boh dokazuje, keď Mojžiš a jeho stará žena majú dieťa, keď roztvoril Červené more, keď nechal padať jedlo z neba; Ježiš to dokazuje, keď premenil vodu na víno, keď chodil po vode..

A keď to Boh robí, keď sa hýbe a keď koná proti prírodným silám – je to VŽDY V NÁŠ PROSPECH.

Vždy, keď čítame o El-Shaddai – je to pre nás. Vždy, keď ide proti prírode, je to pre nás.

Nejde o to, čo Boh môže či dokáže robiť.  Ide o to, že to je to, kým je! 

JE TO JEHO MENO!

Jeho charakter! El-Shaddai je taký!

2.význam sú prsia kŕmiacej ženy.

Ide o to, že žena dáva starostlivosť a všetko, čo dieťa potrebuje – všetky výživné látky.

Boh, ktorý napĺňa tvoju potrebu – ako matka napĺňa potreby dieťaťa.

Túžba naplniť tvoje každodenné potreby – byť tvojim SHAD – umocnené pridaním EL. A je to oveľa viac ako len výživné látky v mlieku kojacej ženy a jej starostlivosť.

Nie je to jeho túžba, želanie – je to Jeho MENO – je to to, KÝM ON JE!

On tým jednoducho je, on to proste robí!

V starom zákone je El-Shaddai použité 48 krát. Z toho 31 krát toto pomenovanie použil muž, od ktorého by sme to, na základe jeho života a okolností – absolútne nečakali.

Jób nazýva Boha El-Shaddai viac ako ktokoľvek iný. Ten, ktorý všetko stratil a nič nemal. Tento človek hovorí: El-Šaddai.

Jób 1, 21: "Hospodin dal a Hospodin vzal, nech je požehnané meno Hospodina."=El-Shaddai.

Chápete vieru tohto muža?! Aj keď všetko okolo neho skolabovalo, On sa nevzdal viery vo svojho El-Shaddai. 

IDE O TO, ŽE JE TO JEHO MENO!

Aby Boh nebol El-Shaddai, musel by zaprieť sám seba a poprieť svoje meno – a to by zanikol svet. 

El Shaddai je stále El-Shaddai-v tých významoch, o ktorých sme hovorili. Je to nemenné. Je to to, kým On je. 

Teraz o ňom zase vieme viac a naša VIERA môže RÁSŤ. 

On je tvoj El-Shaddai. Ten, čo pohne slnkom a spôsobí vietor v tvoj prospech. Ten, čo naplní každú tvoju potrebu. Nie preto, že to robí, môže alebo chce robiť, ale preto, že to  JE JEHO MENO, to je to, KÝM ON JE!

Mozaika Unplugged (5.6.2012)

V Lukášovi 7, 36--50 je napísaný príbeh o "party", na ktorú vtrhla hriešna žena a celú ju "pokazila"..aké boli reakcie ľudí a čo sa dialo? Čítajte ďalej.....

"Jeden z farizejov ho pozval k stolu. Vošiel teda do farizejovho domu a sadol si. V tom mesta žila istá hriešnica. Keď sa dozvedela, že stoluje v dome farizeja, priniesla alabastrovú nádobku s voňavým olejom. S plačom pristúpila odzadu k jeho nohám, začala mu ich máčať slzami a utierať svojimi vlasmi. Bozkávala mu nohy a natierala ich voňavým olejom. Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, povedal si: Keby to bol prorok, vedel by, čo je to za ženu, ktorá sa ho dotýka, vedel by, že je to hriešnica. Ježiš mu povedal: Šimon, chcem ti niečo povedať. On mu odpovedal: Učiteľ, povedz. Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden mu dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat. Keď nemali z čoho vrátiť, obom im odpustil. Ktorý z nich ho bude mať radšej? Myslím si, odpovedal Šimon, že ten, ktorému odpustil viac. Ježiš odpovedal: Správne si povedal. Nato sa obrátil k žene a Šimonovi povedal: Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu a nedal si mi vodu na nohy, no táto žena mi slzami zmáčala nohy a svojimi vlasmi ich poutierala. Nepobozkal si ma, ona však odvtedy, ako som vošiel, neprestala mi bozkávať nohy. Hlavu si mi olejom nepotrel, zatiaľ čo ona mi natierala nohy voňavým olejom. Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi milovala. Komu sa málo odpúšťa, ten málo miluje. A jej povedal: Odpúšťajú  sa ti hriechy. Vtedy tí, čo s ním stolovali, začali si hovoriť: Ktože je to, že aj hriechy odpúšťa? On však povedal žene: Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!"

POKAZENÁ PARTY

Ježiš vždy robil veci inak ako ľudia. Často tým, čo robil provokoval. Títo ľudia ho hostili, aby mali dobrú povesť, prestíž, chceli ho mať doma a hostiť známeho uzdraviteľa a kazateľa. Užívajú si ten čas a zrazu tam príde táto žena a celé to pokazí.

Začne sa chovať úplne neštandardne. Plače, vlasmi mu utiera nohy a bozkáva ich. Vyjadruje svoju ľútosť a pokánie. Ježiš dovolil, aby všetko „pokazila“, nechal, aby ich „vyrušovala“. 

Boh nás často takto „vyruší“. Pošle „votrelcov“ na tvoju party. A nastáva čudný moment vyrušenia.

Na tejto party boli 3 SKUPINY ĽUDÍ...

1.skupina: ŽENA-HRIEŠNICA; tzv. „NEPOZVANÍ“

Možno sa za takýchto ľudí modlíme – „Pane zachráň moje mesto“ – ale keď prídu, sú to nepozvaní hostia v udalostiach tvojho života. Bezdomovci, prostitútky, zlí spolužiaci, neprajní kolegovia...

Kto je tá skupina nepozvaných pre teba?

Kto sú tí, ktorí nie sú pozvaní na tvoju party?

Je ľahké odsúdiť takýchto ľudí – ale vieme, prečo sa z nich takýto ľudia stali? Túto prostitútku možno vyhodili z domu na ulicu, možno sama utiekla pred tyraniou, možno bola týraná a zneužívaná, možno porodila dieťa a nemala ho ako uživiť, možno ju doma neučili žiadnym morálnym zásadám.

Bola známa ako hriešnica a považovaná za odpad. Ľudia v meste sa jej vyhýbali  a nikto by ju na svoju party nepozval.

Ona vchádza do miestnosti a ľuďom zamŕza úsmev. Vedela, že je to samovražedný skutok, že ju všetci odsúdia, bude odpísaná.

Ale ona počula o Ježišovi z Nazareta a toto bol jej posledný výkrik.

Nie sme niekedy hluchí voči takýmto výkrikom ľudí okolo nás?

Máme tendenciu sa vyhýbať ľuďom, ktorí sú už na konci lana. Ktorí už ani nevládzu kričať a jedno stretnutie by ich mohlo zachrániť. No my ich nepozveme na svoju party. Nezapadajú do konceptu našej cirkvi. Sú „nepozvaní“.

2.skupina: ŠIMON-POZÝVATEĽ.

Šimon, ktorý pozval Ježiša a hostil ho mal dobrú výchovu, zásady, postavenie, bol nábožný, mal veľa priateľov, ktorí chceli byť ako on, všetci patrili do strednej a vyššej vrstvy, ich životy boli naoko veľmi slušné a nábožné..

Keď prišla táto žena, jej prejav bol Šimonovi nepríjemný, bolo mu trápne, pokazila celú oslavu.

Ak máme v sebe takýto farizejský duch – aj nám bude nepríjemné a trápne, keď prídu „nepozvaní“ ľudia.

Keď my sme „pozývatelia“ – toto je pre nás výzva.

3.skupina: UČENÍCI-NEIDENTIFIKOVATEĽNÍ

Kam Ježiš išiel, tam šli aj oni. V tomto príbehu o nich ale vôbec nečítame. To znamená, že boli celý čas ticho. Mohli Šimona ukľudniť a povedať mu „počkaj, on môže zmeniť jej život“, alebo ju mohli usadiť. Mohli byť hlasom- mohli sa ozvať. Bola to ľahostajnosť, strach, či neistota? Prečo boli ticho?

A potom je tu JEŽIŠ:

1.Nevyberá si spoločnosť. Príde všade, kde je pozvaný. Je jedno, či ho pozýva smotánka alebo prostitútka.

2.Nekomentuje. Celú tú scénu nechal ísť. Neposlal ju do inej miestnosti s odkazom, že jej bude slúžiť neskôr. Videl do jej srdca, videl jej mizériu a jej bolesť.

3.Viac ho trápil Šimon. Jemu v tejto situácii začal kázať skôr. Až keď vyriešil Šimona a jeho postoj, otáča sa k žene a hovorí: Odpúšťajú  sa ti hriechy...Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!

Bol raz jeden maliar, ktorý maľoval na ulici. Jeden si sadol a namaľoval muža s úsmevom na tvári. Pristúpil k bezdomovcovi, ktorý sedával na blízkej lavičke a ukázal mu tento obraz. Bezdomovec sa ho pýta: Kto je to? A maliar odpovedá: To si ty, keď sa usmeješ. Bezdomovec sa na neho zadíval a odpovedal mu: Ak ma ty takto vidíš, tak taký chcem byť.

Pár dní po Mozaike Unplugged  sme sa boli modliť na námestie za blížiacu sa Milujem moje mesto akciu, ktorá bude 23. júna. Modlili sme sa za kapely, speakrov, počasie, svedectvá a celé námestie, ale hlavne za ľudí, ktorí potrebujú počuť o Bohu a Jeho láske. Keď sme sa po pol hodinke všetci stretli pri pódiu a ďalej sa rozprávali a modlili spolu, prišiel medzi nás jeden muž. Cítili sme z neho alkohol a veľkú bolesť. Pýtal si peniaze, no my sme mu najskôr hovorili o Božej láske. Modlili sme sa s ním a za neho a pozvali ho k nám do zboru. Na prvý pohľad to bola situácia, akú opísal Miro vo svojom slove na Unplugged. My sme mali svoju party, svoje modlitby, čas s Bohom..a prichádza tento muž, ktorý nás vyruší v "našej svätej činnosti", rozpráva „nezmysly“ a tiahne z neho alkohol. Ale pod tým všetkým bol len jeden výkrik – túžba po Božej záchrane, odpustení a láske! To, za čo sme sa modlili, aby Boh privádzal ľudí, ktorí ho potrebujú, sa začalo diať. Boh počúva, čo hovoríme a odpovedá. A nesmierne mu záleží na každom jednotlivcovi. Na každom „nepozvanom“.  Chce, aby sme im ukázali na Neho a aby cez naše prijatie a záujem spoznali Jeho lásku k nim. Lásku, ktorá transformuje životy, lebo je bez podmienok a bez ohraničeného trvania. Dokonalú lásku, milujúceho Boha.

Miro nás na konci Unplugged vyzval k tomu, aby sme sa zamysleli nad tým, kto sú tí „nepozvaní“ ľudia v našich životoch. Potrebujeme počuť hlas stratených, krik zúfalých. Počuješ ich?!