Mozaika Unplugged (3.4.2012)

Mozaikáči mám len ja ten pocit, alebo ho máte aj vy, že si v poslednej dobe stále viac užívame unplugged chvály? :) :) :) Tieto naposledy boli fakt skvelé :)
..a po nich pokračoval Peťo v sérií tém o učeníctve.

Tentokrát nazval tému ZASEKNUTÝ KRESŤAN a aj napriek tomu, že často slová, ktoré hovoril ťali do živého, viedli nás všetkých k nastaveniu zrkadla, zamysleniu sa, k pokániu a u mnohých, verím, aj k slobode od zaseknutia.

Z času na čas sa kresťan proste zasekne a nevie, čo ďalej. Peťo sa hneď na začiatku zamyslel nad tým, prečo to niektorým nejde: idú, idú, idú – všetko ide fantasticky, napredujú a ZRAZU BUM-NIČ.
Sú obdobia, kedy všetko išlo a zrazu to už nejde.

Potrebujeme byť v sebe a k sebe úprimní a čestní – nikto ešte nie je taký, aký by mal byť a niekto nie je dokonalý, nikto ešte nedosiahol plnosť povolania.
Kresťan je majster v (o)klamaní samého seba. Buďme sami pred sebou otvorení a úprimní – veď koho oklameme – Boha nie.

Pavol píše Filipským 3, 13:
„...bratia, ja si nenamýšľam, že som sa už zmocnil. Ale jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a uháňam za tým, čo je predo mnou.“

Kým Pavol vstúpil do služby, prešlo 14 rokov. A po určitom čase aj tak píše – ešte som neuchvátil všetko, ale jedno robím – BEŽÍM.

Čo je za tebou? Za tebou je VŠETKO DO TEJTO SEKUNDY.
Keď žijeme v minulosti – žijeme v minulých víťazstvách alebo v minulých zlyhaniach. (a naše svedomie nás stále obviňuje)
Potrebujeme nežiť minulosť, ale ŽIŤ TERAZ.
Prvá vec, ktorú potrebujeme urobiť, keď sa chcem pohnúť dopredu – VYSPORIADAŤ SA S MINULOSŤOU.
Najlepšie na minulosti je, že skončila!


Všetci sme na ceste. Stále sme vo vývoji. Problém je, keď sa na to spomalí a zasekne.
Zaseknutý kresťan – človek, ktorý žije v kruhu.
Človek, ktorý žije s Bohom a zrazu začne uhýbať Božej prítomnosti – dostane sa spod Božej ochrany – čo znamená, že sa dostane do miesta útoku! Tam začne mať ťažké chvíle.

Keď poľavíš – urobíš kompromis – ten vedie do hriechu – potom činíš pokánie – je ti lepšie, no keďže si zaseknutý, tento kruh sa opakuje.

Vezmime si imaginárneho kresťana Fedora.
Fedor sa obráti a začlení do spoločenstva. Po čase mu chýba stará partia, ide s nimi von, o pár dní s nimi ide zase. Začne robiť kompromisy a následne príde hriech, ale jeho znovuzrodené srdce ho zachraňuje – a činí pokánie.
No žije už v hriechu. Nejak sa zasekol.
Ide na konferenciu – reaguje na výzvu, vyznáva svoje hriechy. Týždeň po konferencii sa cíti dobre, no potom to z neho prchá – číta Božie slovo a už nemá pocit, že k nemu tak hovorí. skočí von s kamošmi, lebo ešte chce mať niečo zo života, a znovu je v hriechu.
Znovu ide na konferenciu a činí pokánie, vyznáva hriechy, znova lepšie funguje a znova padne.
Nebolo jeho pokánie úprimné? Bolo. Ale: Fedor je zaseknutý kresťan.

Prečo sa stále vracia do toho istého?
Problém je len jeden jediný:
chce zmenu – ale len chvíľu – v emocionálnom rozpoložení.
Pretože keď emócie opadnú, chce „mať ešte aj niečo zo života“ - nechce sa vzdať úplne všetkého.

Syndróm kresťana Fedora.
Je úprimne obrátený – to áno. Ale nechce zmenu na svoj úkor.
Ľudia typu kresťan Fedor zatúžia po zmene a chvíľu to v nich doznieva, no potom sa to stráca.
Každé rozhodnutie nesie svoje následky. Každé A má aj svoje B.

Cieľom duchovného života nie je zažívanie emócií – ale ZMENA. Jasná a radikálna.
Mnohí sa vedia nadchnúť, ale nie zmeniť.

Veľa ľudí sa nadchne pre zmenu, ale nechce ju robiť. Nevzdá sa toho, čo má. Túžba po zmene je len v emocionálnom rozpoložení. Skutočná túžba sa ukáže po utíšení emócií. Tam sa ukáže, na čom stojí náš život. Či na emóciách, alebo viere.
Nedokážeme fungovať len v stave emócií – to ani nie je kresťanský život. Kresťanský život je viac ako emócie.
Emócie sú dobré, ale nemôžeme na nich stavať, musia byť pod kontrolou.
Človek, ktorého duchovný život je založený na emóciách – klame sám seba. Nepozná, aký v skutočnosti je.
/ako príklad si môžeme zobrať Petra, ktorý v emóciách robil veľa zlého a bol veľmi nestály, dokonca zaprel Ježiša/


Keď sa chceme pohnúť ďalej, musíme sa pozrieť do zrkadla a vidieť samého seba.
A potom sa pozrieť do ďalšieho zrkadla – do Božieho slova.


Vedieť kto som v skutočnosti
a
vedieť, kto som v Kristovi.

Emocionálny kresťan skutočnosť zaobaľuje do náboženského obalu: „Necítim to tak, že by som sa mal teraz modliť alebo si čítať Božie slovo.“

Biblia ale hovorí: Neprestajne sa modlite – a nie modlite sa, ak to tak cítite.

Aj stará zmluva je plná príbehov o emocionalite a nestálosti – Židovského národa. Najskôr sa tešili, že ich faraón prepustil a hneď na to reptali.
S emocionálnosťou ide nestabilita.

V takých chvíľach ťa napadne – bez Boha by to bolo hádam aj lepšie. S Bohom to bude ťažšie, ešte si život trochu užijem. Kompromisy!

Ale my ŽIJEME A CHODÍME VIEROU!

Potrebujeme stabilitu a stálosť – hodnoty, ktoré vyprodukuje iba Božie slovo.
Božie slovo je stále.
Potrebujeme žiť v Božom slove, v Kristovi – On je Slovo, ktoré sa stalo telom.

Rim 8, 6
„A zmýšľať podľa tela je smrť, kým zmýšľať podľa Ducha je život a pokoj.“

Rim 12, 2
„A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé.“

Pokiaľ si zaseknutý – je to dôsledok toho, ako si predtým rozmýšľal. Preto ak sa chceš odseknúť, potrebuješ zmeniť svoje myslenie!


OBNOV MYSEĽ – ak sa CHCEŠ odseknúť.
Pokiaľ žijeme v zlom zmýšľaní, Biblia je veľmi tvrdá: sme v nepriateľstve s Bohom.
Aj keď máš myseľ ducha – bude tam pokušenie. Ale mať myseľ ducha a vášeň ku Kristovi je nado všetko.

Rim 8, 28
„Vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré; tým, čo sú povolaní podľa jeho rozhodnutia.“

Keď budeš mať v živote niečo ťažké, mysli na toto.

Potrebujeme mať MYSEĽ DUCHA. To je život a pokoj.
Stav mysle, ktorá je pokojná. Výsledok mysle ducha je POKOJ – nadprirodzený pokoj.

Príslovia 14, 22
„Či neblúdia tí, ktorí snujú zlé? Lásku a vernosť však zožínajú tí, čo (pamätajú na) dobré.“

Maj myseľ ducha, „aj keď z toho nemáš nič“ v danom momente. VER BOHU. Mysli na dobré. Nebuď emocionálny, buď stály.
MAJ MYSEĽ DUCHA.



Kresťanstvo nie je o emocionálnosti, je to zmena. Modli sa za tú zmenu, keď si zaseknutý.
Možno ti Duch Svätý ukáže veci, ktoré ťa zasekávajú a nie sú dobré – ak to urobí – daj mu to. Nebráň sa. Daj mu to. Choď za skutočnou zmenou. Maj myseľ ducha.

Mozaika Unplugged (20.03.2012)

Drago začal veľmi zaujímavou a asi každým z nás už preberanou otázkou -
Prečo končí prebudenie, prečo končí Božia moc, prečo uniká Božie požehnanie?

V Zjavení 3, 11 je napísané:
„Čoskoro prídem, drž to, čo máš, aby ti nikto nevzal veniec.“

1.DRŽ – to, čo máš. Niektorí ľudia nariekajú, že majú málo (talentu, služby, priateľov, peňazí..). Avšak nejde o to, koľko máš, ale či to, čo máš – držíš! Buď verný v mále. Drž to, čo máš!

VIERA je boj. Od prvej knihy v Biblii až po poslednú – všade je boj. Zápas viery sa tiahne celým Písmom. Bojoval napríklad Pavol – ktorý zabíjal kresťanov a potom budoval cirkvi; Zacheus – podliak, ktorý zažil radikálne obrátenie, keď sa stretol s Ježišom; colník Matúš – zlodej, ktorý zdieral ľudí a potom nasledoval Krista; alebo sú v Biblii spomínaní aj tí, ktorí nedobojovali boj viery - Démas, ktorý Ježiša opustil, lebo si zamiloval svet; Samson, na ktorom bolo obrovské pomazanie, no podľahol hriechu; kráľ Saul, či kráľ Šalamún, ktorý sa klaňal modlám.

Ako je možné, že ľudia, ktorí zažívali Božiu moc a rozumeli veciam, odpadli od viery a nedobojovali boj viery? Prídeme na odpoveď o chvíľu. (čítaj nižšie:)

Aj v našom živote prídu boje, skúšky a my musíme obstáť. Nechceme byť ako neslávni hrdinovia, ale ako hrdinovia viery.
Prídu zlyhania, prídu pády, možno sa v živote dostaneme na rôzne miesta a do rôzne zlých vecí..ale zostaňme pri Bohu, dobojujme boj viery.

Túto vetu si zapamätaj: málo kvasu nakvasí celé cesto. Povedz si ju vždy, keď zvažuješ, či urobíš kompromis.


Pavol píše Timotejovi: Bojuj dobrý boj viery.
Viera sa bojuje. Nerob si ťažkú hlavu zo svojich zlyhaní, ale postav sa, čiň pokánie, choď ďalej, bojuj boj viery.

Často po tom, ako zažijeme úžasné veci s Bohom, príde nejaký útok.
To isté zažili aj v meste Efeze - ktoré sa začalo obracať k Bohu a napredovať. No odrazu ochladlo.. /Viac si o tom môžete prečítať v Skutkoch apoštolov./
Možno si to zažil. Úžasné veci s Bohom, dary ducha, napredovanie v tvojom živote..a potom pomaly prišlo ochladnutie a po čase, po rokoch si v stave, kedy sa musíš dokopať, aby si si vôbec prečítal Jeho Slovo..

Sľúbená odpoveď na otázku: Ako je možné, že ľudia, ktorí zažívali Božiu moc a rozumeli veciam, odpadli od viery a nedobojovali boj viery - je nasledovná: stratou zanietenia, stratou vášne pre Božie veci, stratou prvej lásky. Takto je ľahké padnúť do klamstiev a falošných učení. Začneš kľučkovať medzi tým, čo hovorí Boh a čo je hriešne a rýchlo sa stratíš. Takto sa ľahko a rýchlo dostaneš mimo Božej vôle.

Zjavenie Jána 2, 2-5 hovorí:
„Poznám tvoje skutky aj tvoju námahu a vytrvalosť a viem, že nemôžeš zniesť zlých. Skúšal si tých, čo hovoria, že sú apoštolmi, a nie sú, a zistil si, že sú to luhári. Si vytrvalý, veľa si zniesol pre moje meno a neochabol si. Mám však proti tebe to, že si zanechal svoju prvotnú lásku. Preto si spomeň, odkiaľ si padol, rob pokánie a konaj ako prv. Ak nie, prídem na teba a pohnem tvoj svietnik z jeho miesta - ak nebudeš robiť pokánie.“

Verš 5 je úderný: spamätaj sa..spomeň si, odkiaľ si odišiel...choď v mysli späť tam, kde si to začal strácať..a potom čiň pokánie.. A to nie je „Bože, prepáč.“, nie sú to ani slzy ľútosti. Pokánie často obsahuje slzy a ľútosť, ale to nie je pokánie. Pokánie je ZMENA.

To, že máš svedectvá z minulosti neznamená, že máš oheň dnes.
Ale Boží oheň je nezastaviteľný. Prebudenie zastaví iba chlad v srdci. Vieru ti vezme len to, ak začne tvoje srdce chladnúť. Príslovie 4, 23: „So všemožnou bdelosťou chráň si srdce, lebo z neho pramení život.“

Keď strácaš vášeň pre Ježiša - najprv to zasiahne tvoju myseľ. Zrazu Božie kráľovstvo nie je priorita-deje sa to, že vieš, že hrešíš, ale už to neriešiš. Ešte si prečítaš Božie slovo a pomodlíš sa, ale už žiješ mimo Božej vôle, už žiješ vo svete a pre svet.
Zjavenie 3, 1 hovorí: „Poznám tvoje skutky; že máš meno, akoby si žil, ale si mŕtvy. Bdej a posilňuj, čo ešte ostalo, a už malo zomrieť. Lebo tvoje skutky nenachádzam dokonalé pred mojím Bohom.“

Keď si zamilovaný, neriešiš, že by si mal na milovaného človeka myslieť, lebo už je čas.
Keď si zamilovaný do Božieho kráľovstva, nemusíš sa nútiť čítať Bibliu. Keď ťa to baví, proste to robíš.
Keď ťa niečo baví, na niečom ti záleží, niečo miluješ, nenútiš sa k tomu, je ti to úplne prirodzené.

V proces chladnutia a odpadnutia ti chýba sila, ťažko sa ti modlí, Písmo zostáva nemé, nevieš sa dostať do Božej blízkosti – človek je v kruhu, dostáva sa do stagnácie, ochladne a odpadne.

Do tejto situácie ale EXISTUJE SLOVO:
Zjavenie 3, 3 a 5:
„Preto si spomeň, ako si prijal a počul, zachovávaj to a rob pokánie. Lebo ak nebudeš bdieť, prídem ako zlodej, a ani nezvieš v ktorú hodinu prídem na teba. Kto zvíťazí, ten takto bude oblečený do bieleho rúcha a jeho meno nevymažem z knihy života, ale vyznám jeho meno pred svojím Otcom a pred jeho anjelmi.“

Existuje cesta späť:
Pripomeň si, čo si prijal, zachovávaj to a kajaj sa.
Liek na chladnutie tvojho srdca, tvojho ducha: Rozhorli sa a kajaj sa.
Zavri sa do svojej izby a modli sa, kým nepríde Boží oheň. A keď príde, modli sa ďalej.
Nečakaj, kým sa tvoje srdce zatvrdí tak, že už nebude cesty späť, nemiň svoju šancu ako Ezav.


Čo teda robiť vtedy, keď stagnuješ a nevieš sa pohnúť z miesta?
Rozhorli sa a kajaj sa.
Povedz Bohu, že sa ti nepáči, kde si a chceš sa pohnúť.
Modli sa. Daj Bohu celé svoje srdce a rozhorli sa.

Jakub 1, 22
"A slovo aj uskutočňujte, nebuďte len poslucháčmi, ktorí klamú sami seba."

Nikto už nie je za vodou, viera je boj. Musíme horliť, nesmieme chladnúť.

Mozaika Unplugged (6.3.2012)

Je skvelé, keď vieme prehlasovať a spievať Haleluja, v mojom živote vládne Pán!
Miro spravil niečo ako reklamu na Božiu prítomnosť.
To, že spievame, chválime – to je ak prípravka – pre to, čo budeme robiť v nebi, celú večnosť. Nebo je o tom, celá večnosť je o tom. Obľúbme si to už teraz!
Teraz poznáme len odlesk Božej prítomnosti, ale v nebi to bude úplná žiara a budeme ho mať blízko pri sebe a budeme ho túžiť chváliť.
V našej chvále majú byť zapojené všetky tri zložky nášho trojdimenzionálneho človeka – telo, duša aj duch.
Naše hlasivky, ruky, kolená, svaly..naše pocity, emócie, myšlienky, celá sila, celá bytosť, celé naše srdce.
Niekedy sa necítime na chválu, máme pocit, akoby sme chválili do prázdna a nič sa nedialo. Je to ako so starou studňou, stále pumpuješ, ale nejde žiadna voda. Vidíš iba hrdzu a diery. No ak pumpuješ ďalej, vytryskne silný prúd vody. Občas to tak je aj v uctievaní, chváliš, no nič necítiš a nevnímaš, no nevzdávaj sa, pumpuj ďalej, nakoniec tá voda, čo v tebe buble vyjde z teba von a zaplaví ťa čerstvý prúd.


Nechaj sa odviazať pri chvále, zažívaj Jeho prítomnosť, nechaj sa ňou viesť. Uži si utorkové chvály na Unplugged, dovoľ Bohu aby si ich vďaka tebe užil. :)

Miro hovoril o mladom mužovi spred niekoľkých storočí. Aká charakterová chyba sa dá nájsť, takú mal. Boh však zmenil jeho identitu, zmenil mu meno a tým sa skončil jeden príbeh a začal sa druhý.
Tento chalan pokazil všetko, čo sa dalo. Už pred narodením, v matkinom brušku sa snažil predbehnúť svojho brata a narodiť sa skôr a tak ho držal za nohu. Odvtedy stále chcel dobehnúť svojho brata a chcel byť požehnaný.
Ezav, jeho brat, bral výsadu požehnania, ktoré mal ako prvorodený syn, ako samozrejmosť.
Aj my akoby sme brali veci od Ježiša, Jeho milosť, lásku, požehnanie, ako samozrejmosť a neuvedomujeme si, že sme to nedostali lacno. Ježiš za ne draho platil.

Prečítajte si celý príbeh o Jákobovi. Podviedol otca, oklamal brata, aby získal požehnanie. Dostal sa do konfliktu za vlastné chyby a musel utiecť.
Chyby ťa dobehnú. Niekedy sa ale zastavíme až po desiatich rokoch chýb, aj keby bolo lepšie sa zastaviť hneď na začiatku, čo najskôr.

Jákob sa po dvoch desaťročiach vracia domov. Navzdory jeho chybám ho Boh požehnal, mal ženy, deti, statok, majetok. Vracal sa ale domov a musel sa stretnúť s bratom. Ezav mal so sebou stovky mužov s kopijami.

Sú situácie, kedy ťa tvoja minulosť dobehne. A musíš sa s ňou vysporiadať. Sú chvíle, keď musíš čeliť svojej minulosti a postaviť sa tvárou v tvár chybám, ktoré si urobil.

Jákob posiela svoju rodinu preč, aby sa ukryla a zostal sám. Mal jednu noc na to, aby to s Bohom vyriešil. Začal s Bohom bojovať. Nie proti nemu, ale s ním. Vedel, že musí prísť riešenie. TERAZ alebo NIKDY. Každý máme svoj boj, o ktorom vieme, že musíme vybojovať – teraz alebo nikdy.

Genesis 32, 23-32
"Jákob ešte za noci vstal, vzal so sebou svoje dve ženy, obe slúžky i jedenásť svojich synov a prebrodil sa cez Jabbok. Vzal ich a prebrodil sa cez potom so všetkým, čo mal. Jákob zostal sám a tu s ním ktosi zápasil, kým nevyšli zore. Keď videl, že ho nepremôže, poranil mu bedrový kĺb. Vtedy sa pri zápase Jákobovi vykĺbil bedrový kĺb. Povedal: Pusť ma, lebo už vychádzajú zore. Jákob odpovedal: Nepustím ťa, kým ma nepožehnáš. Ten sa ho spýtal: Ako sa voláš? Odpovedal: Jákob. Ten povedal: Už sa nebudeš volať Jákob, ale Izrael, lebo si zápasil s Bohom i s ľuďmi a zvíťazil si. Jákob sa ho potom spýtal: Prezraď mi svoje meno. Ten mu odpovedal: Prečo chceš vedieť moje meno? Tam ho požehnal. Jákob nazval to miesto Pení-El, lebo povedal: Videl som Boha z tváre do tváre a zostal som nažive. Keď zašiel za Penú-El, vyšlo slnko a on kríval na bedrový kĺb."

Tri charakteristiky zápasu:
1.SVäTÁ HÚŽEVNATOSŤ – „..keď videl, že ho nepremôže..“
Anjel videl, že Jákob to berie tak vážne, boj na život a na smrť, že sa nevzdá. Jákob vedel, že toto je jeho boj, roky utekal a toto je jeho zápas života. Niekde v tom zápase Jákob pochopil, že ide o viac. Že musí bojovať a že sa niečo musí stať – teraz alebo nikdy a vedel, že sa nevzdá.
TÚŽBA PO BOŽOM DOTYKU JE NEVYHNUTNÁ.
Nemôže byť plytká, nemôže sa po týždni zdanlivého neúspechu vzdať. Mnohí dobre začnú, ale nie všetci dokončia.
Jákob sa nezastavil, kým nebol požehnaný.

Svätá húževnatosť je niečo, čo ti nedovolí nepostaviť sa z kolien, kým to nepremodliš, je to drive, ktorý ťa ženie vopred, kým nedostaneš požehnanie.
Keď Boh v tebe zažne iskru a ty sa nevzdáš, je v tebe niečo neuhasiteľné, čo ťa nepustí. Motor, ktorý ťa poháňa. Máš to?!

Svätá húževnatosť držala Ježiša na kríži.
Držala Mojžiša 40 dní na vrchu.
Zmenila Pavla na toho, ktorý napísal niekoľko kníh a založil množstvo cirkví.
Svätá húževnatosť je niečo, čo môže teba držať pri Bohu celý čas, aj keď ostatní sprava aj zľava odídu.

2.MIERNY DOTYK
„..poranil mu bedrový kĺb ..“
Rúca to „romantiku“ Božieho dotyku. Boh nielen hladí a objíma, v tomto príbehu to bol brutálny a mierený dotyk, pri ktorom Jákob nepovedal haleluja, ale AU!
Už si niekedy povedal pri Božom dotyku AU?
Človek je ako para, stačí jedna konfrontácia s Bohom a je po nás. Božia moc, ak je uvoľnená ako hnev – likviduje. Ak je však uvoľnená ako nástroj lásky – vykoná v nás hlbokú prácu, to je to, čo urobil Boh s Jákobovým kĺbom. Boh netriafa, nemieri náhodne.
Bedrový kĺb dáva nohy do pohybu. Čo robil Jákob? Dve desaťročia utekal – od svojich zranení, chýb, podvodov. Utekal od Ezava, Lábana, utekal so svojou rodinou. Naháňal požehnanie. Preto sa Boh dotkol jeho kĺbu. Boh má tendenciu dotýkať sa našich slabín. Tam, kde je tvoje zraniteľné miesto, tam má Boh tendenciu sa ťa dotknúť.

V akej oblasti máš ty svoje slabé miesto?
Povaha, city, agresia, myšlienky, hnev, klamstvo, závislosti, ...
Boh sa ťa chce dotknúť práve tam.
Skôr, než Boh môže niečo urobiť cezo mňa, musí to najskôr urobiť vo mne.

3.VYVEDENIE Z MIERY
„Vtedy sa pri zápase Jákobovi vykĺbil bedrový kĺb.“
Boží dotyk Jákoba úplne zmenil, úplne ho vyviedol z koľají, normálu; už nikdy nebol ten istý.
KEĎ SA ŤA BOH DOTKNE, NEZOSTANEŠ NEZMENENÝ.
Ak ťa nezmenil, ešte si nezažil jeho dotyk.

Po tomto zápase nasledovali tri veci:
1.) svitol nový deň – nová kapitola jeho života, už viac nebude utekať. Takýto Boží dotyk uvoľní pre teba novú budúcnosť, jeden Boží dotyk znamená a urobí viac ako desať sedení u psychológa. Možno keď už sa ti zdá, že v niečom u teba proste nastala konečná, koniec; dovoľ Bohu sa ťa dotknúť – nastane NOVÝ DEŇ.

2.) Jákob dostal novú chôdzu – síce odvtedy kríval, ale každý krok mu pripomenul Boží dotyk a to, že Boh zmenil jeho život. Každý krok mu pripomína jeho závislosť na Bohu.

3.) Prijal nové meno – z Jákoba klamára, toho, kto chce nelegitímne požehnanie sa stal Izrael – vydobil si požehnanie legitímne.

Povedz Bohu BOŽE, DOTKNI SA MA.
Ale nehovor to lacno. Povedz to len ak to chceš. Možno to nebude romantické, ale bude to bolieť. Možno sa dotkne tvojej depresie, duševných pút, ktoré u teba nemajú byť, neodpustenia, okultizmu, agresie, závislostí, nedôvery, sexuálnej nečistoty, klamstiev, nevery... Boh CHCE upratať veci v našom živote, ktoré tam nemajú byť, aby nás mohol očistiť, požehnať a použiť.

Mozaika Unplugged (28.02.2012)

Človek bez Boha je hladný a hľadá, čím sa nasýti.
Človek s Bohom je sýty.
Žalm 27, 4:
"Len jedno som žiadal od Hospodina, len o to sa snažím, aby som smel bývať v jeho dome po všetky dni svojho života, aby som mohol rozjímať o dobrote Hospodina a obdivovať jeho chrám."
Dávid si žiadal jednu vec – byť v Božom dome – teda byť v Jeho prítomnosti.
Chvály a modlitby tu na zemi sú ochutnávkou neba.
Skús sa zamyslieť nad tým, čo skutočne hýbe tvojim srdcom. Nové auto, partner, kozmetika? Jasné, poteší ťa to :))) Ale čo naozaj hýbe tvoje srdcom, tvojim životom? Keď sa spojíš s Bohom, život dáva zmysel. Ochutnávaj nebo stále.


Peťo Drago nás vyzval, aby sme sa zamysleli nad jednou vetou, ktorá nám často znie ako klišé:
Je privilégium byť Božím dieťaťom.
Ján 8, 31:
"Ak vy zostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi..."
Tvoj postoj k Bohu je taký, aký je tvoj postoj k Slovu. Môžeš povedať, že miluješ Boha, ale ak je tvoja Biblia zaprášená dvojmesačným prachom, nie je to tak.
Saul bol premenený na nového človeka zásahom Ducha Svätého. Potom bojoval Božie boje. V jednom z nich mu Boh prikázal, aby všetko zlikvidoval, celé mesto. Saula ale napadlo, že čo ukoristí, to obetuje Bohu. To však nebolo Božie slovo, bolo to Saulovo neposlúchnutie. Božie slovo hovorí, že vzbura je taká zlá, ako čarodejníctvo. Ak sa búrime, je to také zlé, akoby sme vyvolávali duchov. Pozor na vzburu, pozor na neposlúchanie Božieho slova.
Saul zavrhol Božie slovo, porušil ho. Preto Boh zavrhol Saula. Boh neskončil so Saulom ako s človekom, ale zosadil ho z trónu. Preto, lebo Saul nezostal v Jeho slove.

SLOVO malo vždy obrovskú moc, dôležitosť, v starej i v novej zmluve.
Božie Slovo, ktoré sme počuli a Duch Svätý ho oživil v nás – to nás zmenilo.
Potrebujeme ZOSTÁVAŤ V SLOVE. Ak sa to naučíme, sme na dobrej ceste k prebudeniu.

Postoj k Slovu v novej zmluve reprezentuje aj podobenstvo o rozsievačovi. Je napísané v Matúšovi 13, 4 – 9.

Sú oblasti v našich životoch, v ktorých sa prejavujú rôzne typy pôdy.


1.KRAJ CESTY.
Keď Slovo je pre mňa okrajová záležitosť, niečo, čo pre mňa nie je dôležité. Viem, že Boh je dobrý, je fajn, pomáha mi; ale niektoré veci si budem žiť a robiť tak, ako to ja uznám za vhodné a múdre. Z Božieho slova si vyberiem, čo sa mi hodí a čo nie.
Slovo pre týchto ľudí nie je dosť dôležité na to, aby zanechali svoj hriech. Je okrajovým, nedovolia mu opustiť okraj a ísť do hĺbky.
POSUŇ SA Z RKAJA CESTY do niečoho, čo je lepšie, inak ťa to zničí. Kraj cesty aj tak nie je dobré miesto. Ak sa nedokáže vzdať niektorých vecí a preto zostávaš na kraji cesty, pros Boha, nech ti pomôže opustiť hriech. Posuň sa!

2.SKALNATÉ MIESTA.
Ide o nadšenie, ktoré utíchne. Niečo nás nadchne a potom to spľasne, lebo prídu prekážky. Diabol hádže svoje polená pod tvoje kolená. A tak nadšenie utícha. Služba sa nemôže narodiť z nadšenia. Ako ani vzťah nemôže stáť na zaľúbenosti. Keď nemám koreň, neprežijem. Keď máš myšlienku, ktorá ťa nadchýňa, choď sa modliť. Zapusti korene.
Nebuďme „konferenční kresťania“ – nadšení z chvál, zo slova – ráno, na obed, aj večer. Nadšená duša nevydrží, nadšenie vyprchá. Musíme zapustiť korene. Keď kresťan neinvestuje svoj čas do osobného vzťahu s Bohom, veľmi ľahko sa stane iba „konferenčným kresťanom.“
Nechcime byť a nebuďme iba rýchlo vyletené a zhasínajúce kométy, buďme stabilné hviezdy.

3.TŔNIE.
Čo žije tento svet? Klam bohatstva, starosti, rozkoš života.
Musíme si dať pozor, aby sme v rôznych oblastiach neprepadali týmto veciam.
Starosti ti spôsobia, že máš krivý pohľad na ľudí, na život, na Boha. Dlhodobo vedie k depresii. Rozkoš života znamená užívanie – veď život je krátky. Každý si tak veľmi užíva život, lebo je krátky a len jeden, až je z toho unavený.
Tŕnie udusí Boží potenciál v tebe.
Ak máš tŕnie v srdci, uháša moc Slova v tvojom živote. Slovo je silnejšie ako tŕnie, ale ak ty necháš dobrovoľne nechávaš rásť tŕnie vo svojom srdci, zabraňuješ v tvojom srdci pôsobiť Slovu.
Odstráň tŕnie. Jednaj s tým, aby nenahradilo moc Božieho Slova. Ak ho tam máš, nedokážeš veriť Božiemu slovu, spoľahnúť sa naň. Ak Božie Slovo nemá k tebe prístup, nemáš vo svojom živote jeho moc. Žiješ potom v izolovanom svete. Jednaj z tŕním!
Ako s ním jednať? Ako jednať so starosťami? Nepotrebuješ pohladkať dušičku – neboj sa, všetko bude dobré. Potrebuješ zostať v Božom Slove. (Napríklad Matúš 6, 25+)

Denne vstrebávaj Božie Slovo, maj ho na očiach, rozmýšľaj o ňom, rob to každý deň a uvidíš, čo to urobí po týždni, mesiaci s tebou a tvojim životom.
Dôležité je – keď čítaš Božie Slovo, potrebuješ mu VERIŤ. Pokiaľ UVERÍŠ, ZVÍŤAZÍŠ!

4.ÚRODNÁ PôDA.
Ten istý Rozsievať (Ježiš), to isté semeno (Slovo), tá istá úrodná pôda. Prečo teda niektorá prináša 30, iná 60 a ďalšia 100násobnú úrodu?

Závisí to od pôdy – od teba. Závisí to od toho, koľko som ochotný obetovať, investovať. Ak už donášam ovocie, neuspokojím sa s tým. Závisí to od toho, nakoľko som spokojný so svojím duchovným stavom. Závisí to od typu pôdy v tvojom srdci.


Božie kráľovstvo „funguje na poľnohospodárskom princípe“: Princíp sejby a žatvy. Zasej s vierou, budeš žať podľa viery. Ak chceš dobrú žatvu, pozri sa, čo seješ. Aký chceš mať život, akú chceš mať budúcnosť, tak zasievaj.
Ján 8, 31 pokračuje..
..poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.
To chceme všetci, ale aká je cesta k slobode? ZOSTAŇTE V MOJOM SLOVE.

"Ak vy zostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí."

Posuňme sa o level vyššie, ďalej v učeníctve. Poďme vstrebávať Božie Slovo, čítať ho a žiť ho. Nech sa Slovo stane tvojou súčasťou. Začne prinášať úžitok.

Mozaika Unplugged (21.2.2012)

Žalm 23
"Hospodin je môj pastier, nič mi nechýba. Vodí ma na zelené pastviny, privádza ma k tichým vodám. Obnovuje môj život, vodí ma správnymi cestami, pre česť svojho mena. Nebudem sa báť zlého, hoc by som šiel temným údolím. Veď ty si so mnou, tvoj prút a tvoja palica sú mi útechou. Prestieraš mi stôl pred mojimi protivníkmi, hlavu mi natieraš olejom, môj kalich preteká. Áno, dobrota a milosť budú ma sprevádzať po všetky dni môjho života. Vracať sa budem do domu Hospodina, pokiaľ budem žiť."

Máš nedostatok pokoja, radosti?
Hospodin je tvoj pastier.
Cítiš sa ako na vyprahnutej púšti?
Hospodin, tvoj Boh ťa vodí na zelené pastviny..
Je tvoja duša smutná, máš ťažké chvíle, dni, život?
Hospodin obnovuje tvoj život..
Choď za Bohom, nechaj ho pôsobiť v tvojom živote. Volaj ho a ver mu.

Drago hovoril o tom, čo je skutočne kresťanstvo. Neveríme na pozitívnu energiu. Veríme na Božiu prítomnosť.


Kresťanstvo nie je náboženstvo. Náboženstvo je niečo, čo vymyslel človek, aby sa zapáčil Bohu. Kresťanstvo prišlo z neba. Je to vzťah človeka a Boha. V kresťanstve sa dôraz z neživej budovy presúva na človeka – Boh hovorí – vy ste chrámom Ducha Svätého. To je rozdiel medzi náboženstvom a kresťanstvom.


V liste Rimanom 1, 16 je napísané „Veď ja sa nehanbím za evanjelium, lebo ono je Božou mocou na spásu pre každého veriaceho..“
Evanjelium = dobrá správa – pre VŠETKÝCH. Dobrá správa sa však „stane“, keď ty UVERÍŠ. Boh dokáže uzdraviť. A naozaj ťa uzdraví, keď ty uveríš.
To nás, kresťanov odlišuje od ľudí vo svete – oni majú krátkodobú nádej, my máme vieru.
Evanjelium = Božia moc - pre každého, kto uverí.

Sú však veci, „vďaka“ ktorým môže táto moc uniknúť.
Napríklad je to problém ľudskej prirodzenosti. Človek je veľmi nestály. Keď okolnosti trochu zatlačia, my sa zrazu zriekame ideálov, lebo sa necítime pohodlne (ako keď Peter zaprel Ježiša pred ľuďmi, ako keď učeníci zaspali od únavy a nemodlili sa).
Vezmime si príklad Judáša. Judáš kradol a zradil. Dlhodobo nejednal so svojím charakterom a to malo vážne následky. Ak dlhodobo nejednáme s vecami, ktoré sú nesprávne, sú v rozpore s Božím srdcom, môžu sa stať našim hrobom.

Ďalším problémom sú výhovorky. Mnohí ľudia sa vyhovárajú – aj by som šiel za Bohom, ale nemám dobré spoločenstvo, dobrého vodcu, okolnosti sú zlé. Nie je to o tom. Ak chcem ísť za Ježišom, idem. Ak nechcem, nájdem si výhovorku.

Božia moc sa stráca, keď Bohu nevenuješ pozornosť, ak s ním netráviš čas. Boh môže hovoriť cez ľudí, ktorí s Ním žijú.

Jeden z problémov je, keď sa duša zamieňa s duchom. Keď slúžime sami sebe a počúvame seba. Keď sa modlíme iba keď chceme a aj vtedy pri tom zaspíme. Nejde o to, čo ja chcem a cítim, ale o to, čo hovorí Boh. Boh nás chce usmerniť, ale my musíme /vedieť/ počúvať.
Náš duchovný život nemôžu určovať emócie, náš duchovný život má určovať Božie slovo.

Potrebuješ sa dostať do Božej vôle, jednať so svojim charakterom, modliť sa, hľadať Božiu tvár a veriť. Boh má pre nás veľa, má pre nás dobré veci. Potrebuješ sa k tým dobrým veciam ale dostať. Určite ťa to bude niečo stáť, možno niečo z toho bude aj bolieť..ale to je dobré. Bude to stáť za to.
Žiť život s Ježišom stojí za to.

Mozaika Unplugged (7.2.2012)

Prvá Mozaika Unplugged v tomto roku začala, ako inak:), chválou. Veľmi sa mi páčilo, ako jednoducho vyjadril postoj uctievajúceho srdca Miro: „Ty si veľký a pritom si tu s nami – v tejto skromnej izbe.“, a prorocky sme spievali – „požehnanie obdrží ten, ktorý Ho už dnes vyznáva.“
Buďme vďační Bohu za to, kým je pre nás a kým sme v ňom my. Za to, že o nás vie a stará sa o to, čo s nami je. Za to, že nás žehná a bude žehnať. Spievajme mu na chválu už teraz, aj keď nevieme, ako situácia, v ktorej sa nachádzame, dopadne. Spievajme mu na chválu, lebo On je veľký Boh. Veľký Boh, ktorý sa sklonil až k nám. A miluje našu chválu, a túži náš požehnať.




Tento semester na Mozaike Unplugged budeme hovoriť o učeníctve. Drago začal túto tému slovami, že ešte nikdy nebola duchovná situácia po svete taká vyostrená, ako teraz. Vidíme nepokoj na každom kontinente, veľa vecí sa deje okolo Jeruzalema..Keď vidíme tieto znamenia, máme pozdvihnúť hlavy, príde naše spasenie.

To, o čom Drago hovoril, môžeme nazvať ŽIVOTNÝ ŠTÝL UČENÍKOV alebo PRINCÍPY UČENÍCTVA.

Odrazíme sa od Mareka 16, 16:
"Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený".
Krst je verejnou manifestáciou, ktorou demonštrujeme smrť svetu. V ňom sme vzkriesení s Kristom k novému životu.
Nestačí však uveriť a dať sa pokrstiť. Musíme tiež vytrvať do konca!
UVERIŤ + POKRSTIŤ + VYTRVAŤ

V Matúšovi 28, 19-20 sa píše:
"Choďte teda a získavajte mi učeníkov vo všetkých národoch a krstite ich v mene Otca i Syna i Svätého Ducha a naučte ich zachovávať všetko , čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do konca sveta."

Kto môže činiť/získavať učeníkov? Učeník. Ty a ja - my máme byť uverení, pokrstení učeníci.
Nestačí ľuďom iba povedať evanjelium a rozlúčiť sa s nimi hneď ako to urobíme. Musíme ich činiť učeníkmi. Povedaním evanjelia a modlitbou spasenia to nekončí. My učeníci máme činiť učeníkov. Potrebujeme byť pevní a zakotvení v Bohu.

Vzor máme v prvej cirkvi. Na to je najlepšie čítať Skutky apoštolov.
Skutky 2, 42 – životný štýl učeníka:
"Neustále sa venovali učeniu apoštolov, bratskému spoločenstvu, lámaniu chleba a modlitbám."
a verš 43:
"Všetkých sa zmocňovala bázeň, lebo prostredníctvom apoštolov sa dialo veľa zázrakov a znamení."

Všetci by sme chceli robiť zázraky, však?:) Oni sa však za ne nemodlili, ale prvotne žili životným štýlom učeníkov – učili apoštolov, boli v spoločenstve, modlili sa, žili v Božej bázni. A potom sa diali zázraky.


Niekedy sa modlíme za veci, ktoré Boh nemá v pláne urobiť. Urobiť ich máme totiž my. Napríklad – MY máme jednoducho žiť v bázni; a nie hovoriť Bohu, aby nám ju dal.
Ak má byť cirkev plná Ducha Svätého, musíme byť my – učeníci – plní Ducha Svätého.
Túžime v cirkvi po prebudení. Ako sa modliť za prebudenie? Len Boh môže dať prebudenie, ale nejde o prebudenie zhora, je to dielo Ducha Svätého v cirkvi – v každom z nás.
Cirkev je vtedy cirkvou, keď sú v nej učeníci. Ktorí žijú životný štýl učeníkov. Existoval biskup Polycarp, ktorý bol chytený Rimanmi. Kázali mu, aby zlorečil Bohu, vtedy nezomrie. Jeho odpoveď bola: Celý život zomieram pre Krista každý deň a vy mi tu hrozíte plameňom, ktorý chvíľu horí a potom zhasne.
Keď zomrieme sami sebe, budeme pripravení na Božie zázraky.
Nesmieme však presúvať svoje kompetencie na Boha. Jeho dielo je dôsledkom NÁŠHO životného štýlu.

A takisto svoje kompetencie nesmieme presúvať ani na diabla!
V Jakubovi 1, 14 sa píše: "Ale každého pokúša vlastná žiadostivosť, ktorá ho zvádza a láka."
Každý je pokúšaný vlastnou žiadosťou – teda útok nejde zvonku /diabol/, ale zvnútra – zo mňa. Žiadostivosť plodí hriech a ten vedie k smrti. Pokušenie je však iba ľudské; Boh nedovolí pokúšať viac ako zvládneme.
Učeník musí vedieť zhodnotiť vlastný stav. Nesmie alibisticky presúvať veci na Boha, či viniť z nich diabla.
Potrebujeme urobiť „jarné upratovanie“, zobrať zodpovednosť a pozrieť sa pravde do očí!


Skutky 2, 42 teda hovoria o ŽIVOTNOM ŠTÝLE UČENÍKA:
-zotrvávali v učení apoštolov
-v spoločenstve
-v lámaní chleba
-v modlitbách

1. Zotrvávali v Božom slove denne.
Ján 8, 31: "Ak vy zostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi."
Nie je tam napísané – ak si prečítate jednu kapitolu denne.
Potrebujeme si nastaviť zrkadlo a vidieť pravdu. Chceme predsa prebudenie! A nielen vypočuť si kázeň.
Potrebujeme vstrebávať Božie slovo. Božie slovo je duch a život. Keď sa venujem Božiemu slovu, nemôžem byť bez života. Keď študujem Božie slovo a premýšľam nad ním...-ožívam..prichádza viera, nádej, láska, ... Chceš ich mať v živote? Vstrebávaj Božie slovo!

Kresťan, ktorý má jasný ťah k Bohu – jeho záľubou je Božie slovo. Je to pre neho radosť. A ak to tak už nie je, treba to oprášiť! Znovu mať vášeň a túžbu. Pred spaním nad Božím slovom uvažovať a snívať ho! Keď sa venujeme Božiemu slovu, úplne nás to pohltí. Pohltí všetky naše zmysly a máme v ňom ešte väčšiu záľubu. A to, že budeme ako strom pri vode (Žalm 1) – teda že sa nám bude dariť – to nie je odmena – ale dôsledok! Že ťa Boh žehná je dôsledok tvojho životného štýlu.
Učeníka charakterizuje život v Slove.
/Drago hovoril, že keď pár dní nemohol čítať Bibliu a znovu sa k nej dostal, potom Božie slovo hltal ako halušky :)))/


2. Zotrvávali v modlitbách.
Lukáš 4, 42: "Keď sa rozodnilo, vyšiel von /Ježiš/ a utiahol sa na osamelé miesto."
Alfa a Omega v kresťanskom živote sú MODLITBY OSAMOTE.
Začiatok prebudenia je to, že sa prebudí JEDNOTLIVEC. Trvalé prebudenie sa rodí najskôr v našej komôrke.
Silu čerpáme z osobného času s Bohom. A silu v živote potrebujeme – denno denne zažívame odvšadiaľ tlaky.

Modlitba však neznamená prosiť Boha; modlitba je, že očakávaš na Boha, tráviš čas s Bohom.

Ak máš nejaké otázniky – pýtaj sa na ne Boha. Prvoradé je spoločenstvo s Ním, potom spoločenstvo v cirkvi.

Keď človek žije s Bohom, všetko sa môže diať, všetko je možné. Každý z nás môže robiť Božie veci/zázraky – ale najskôr si nastav zrkadlo. Tak, TU som. Nechcel som tu byť, ale som tu. Dvíham kotvu. Idem ďalej. Ďalej za Bohom.

3. Zotrvávali v spoločenstve.
Napríklad chvály v spoločenstve sú iné ako doma.
Spoločenstvo je ako pahreba. Vyber jeden uhlík vedľa a o chvíľu z neho zostane iba popol. Preto na to, aby bol zapálený, potrebuje pahrebu. Tak, ako človek potrebuje spoločenstvo.
Neexistuje izolované kresťanstvo. Nájdi svoje spoločenstvo, kde si zúčtovateľný, kde duchovne prijímaš a rastieš.

Poďme sa posunúť do učeníctva, poďme za Bohom s novým ťahom, novou silou a uvidíme, čo sa bude diať.
Každý musíme začať od seba.

INFO

Začíname ďalší semester Mozaiky Unplugged - od 7. 2. 2012!
Znovu sa vidíme každý utorok v Lipe!