Mozaika Unplugged (18.09.2012)

Nová sezóna odštartovaná! Prajeme vám všetkým úspešný semester a tešíme sa na utorkové večery s vami v Mediahause! 

Poznáte príbeh Timotea? Timoteus bol mladý perspektívny kresťan, ktorý mal veľké povolanie, pre ktoré bol ochotný podstúpiť obeť. Mal však slabosť, mal problém s utiahnutosťou a bojazlivosťou.

Práve preto mu Pavel píše: "Veď Boh nám nedal Ducha bojazlivosti (nesmelosti, strachu), ale Ducha moci  (sily), lásky a rozvahy (zdravého rozumu, sebaovládania).“ (2. Tim., 1, 7)

Kresťan môže mať problém s utiahnutosťou, či bojazlivosťou.

Môže ísť o povahovú črtu, čo sa dá ovplyvniť a zmeniť, alebo ide o bojazlivosť v zmysle duchovného útlaku, čo už je problémom. V tomto prípade ide o utláčanie a strach, ktoré trvajú.

Ak dlhodobo podliehame strachu, nejednáme s ním a neriešime to, môže sa to stať veľkým problémom. Strach sa môže stať duchovným problémom.

Aký je liek na strach? Liek na utiahnutosť a bojazlivé ustupovanie?

BOŽIE SLOVO!

Božie slovo + Viera = „rozpustí“ všetko :)

Strach, s ktorými dlhodobo nejednáme a uťahujeme sa mu, môže uvoľniť miesto pre pôsobenie tomu zlému.

Čo s tým? Odpoveď je Božie slovo.

Veď Boh nám nedal Ducha bojazlivosti, ale Ducha moci, lásky a zdravého rozumu.

MOC – má dva významy:

a) Moc v zmysle autority.

Autorita, ktorá ti je delegovaná; čokoľvek zlé príde do tvojho života  a začne ti zasahovať do vecí, ty môžeš v autorite dupnúť a povedať NIE – máš ducha MOCI.   

V Lukášovi 10,19 je napísané Božie slovo: „Hľa, dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch i po všetkej sile nepriateľa a nič vám neuškodí.“

Boh ti delegoval autoritu. Ak sa niečo zákerne vplíži do tvojho života, vystúp voči tomu. Povedz NIE. Máš právo a moc povedať NIE hriechu a akémukoľvek zotročeniu.

b) Reálne výkonná moc.  Keď sa autorita spojí s reálnou mocou, vtedy vidíme výsledky. Ide o moc Božieho slova. Ak sa nájde moc Božieho slova v kombinácii s vierou v tvojich ústach, vtedy sa dejú mocné veci.

Niekedy sa stane, že robíme všetko: modlitby, spoločenstvo, chvály, čítanie Božieho slova .. Napriek tomu, niečo predsa nefunguje, niečo je v poriadku. Modlitby nič nemenia, nič sa nemení.

Moc Božia je vždy uvoľňovaná v modlitbe. Modlitbám niekedy chýba moc. Potrebujeme znovuzrodenie a Ducha Svätého. Modlitby nie sú o slovách. V modlitbe potrebujeme Božiu moc, nie naše slová. Potrebujeme vzťah s Duchom Svätým, až potom môžu nastúpiť skutky Božie.

Modlitba nie je mnohovravnosti, ale o Božej MOCI.

A bojazlivosť nie je cnosť, ale neduh, s ktorým treba jednať.

LÁSKA

Božie kráľovstvo je kráľovstvo MOCI založené na LÁSKE.

Božia láska mení človeka, napĺňa ho. Ani nedokážeme dať definíciu lásky. Je viac ako dokážeme pochopiť.

Niekedy sa kresťania ženú za tým, aby ich láska bola taká ako Božia. Napr. sa snažia milovať svojich nepriateľov. Až zabudnú milovať svoju rodinu. Tak sú zameraní na snahu milovať nepriateľov, že zabudnú na tých, čo sú pri nich, na blízkych. Boh ti dal ducha lásky, ale aj ducha ZDRAVÉHO ROZUMU.

 Láska tiež potrebuje zdravý rozum. Nechoďme až do extrému. Začni od seba, pokračuj vo vlastnom dome a potom miluj aj svojich nepriateľov.

Čo vlastne znamená milovať nepriateľa? Písať mu zamilované listy? Nie..milovať nepriateľa znamená uprednostniť to, čo potrebuje on, pred tým, po čom túžim ja, bez toho, aby som k nemu niečo cítil.

Naplň potreby, ktoré vidíš na úkor toho, po čom túžiš.

Timotej nakoniec pravdepodobne viedol zbor v Efeze. Teda ten, čo sa predtým hanbil a ktorému Pavol písal, že nedostal ducha bojazlivosti, nakoniec viedol  obrovský zbor.

Spojenie Božej moci, lásky a zdravého rozumu – je vyvážené a je v tom sila.

Strach, bojazlivosť, problémy – vždy boli. Vždy kresťania bojujú  boje. Ale boli a sú aj víťazstvá.

V Nitre je veľa nespasených. Potrebujeme im o Ježišovi hovoriť spôsobom, ktorému budú rozumieť: v duchu moci, lásky a zdravého rozumu.  

Prvá Mozaika Unplugged v sezóne 2012/2013!

Mozaikaci! Znovu sa vam hlasime, pretoze leto sa uz pomaly a isto konci, niektorym skola zacala, dalsim sa co nevidiet zacne a v tom pripade sa zacina aj nova sezona MOZAIKY UNPLUGGED!

Mame pre vas VELMI POTESUJUCU spravu: sme v novych priestoroch!!!!!
Znovu v MEDIAHAUSE na F. Mojtu! (iba iny vchod a ina miestnost:)))) (http://www.mediahaus.sk/lokalita/)

Zaciname 18. septembra o 18:18!

Uz sa TESIME na novu sezonu a vsetko, co Boh pripravil! :)

Mozaika Unplugged (19.06.2012)

Semester sa síce skončil, no my sa ďalej stretávame v horúcom júnovom počasí v Lipe. :)
Na predposlednom Unplugged sme mali Wayna Simmondsa z Dádska. Bolo by veľmi náročné predstaviť ho iba v pár vetách, keďže má za sebou pôsobenie v mnohých oblastiach a štátoch. Každopádne jednou z jeho najvýraznejších charakteristík je obrovský hlad po Bohu a túžba s Ním zachraňovať stratených.

Wayne nám chcel priblížiť Boží charakter na základe jedného z Jeho mien, ktoré sú v Biblii použité.

Čím viac Boha poznáme, čím viac o ňom vime, tým viac mu dokážeme dôverovať. Boží ľud hynie, lebo nemá poznanie Boha. Wayne hovoril - dnes môžem Bohu dôverovať viac ako pred 20 rokmi. Lebo o ňom viem viac. Viac som s Ním zažil. To, s čím mnohí zápasia, s tým už ja nezápasím, lebo som zažil, ako Boh koná.

Naša VIERA je obmedzená POZNANÍM Boha. V Rimanom 10, 17 sa píše: "Teda viera je z hlásania a hlásanie skrze Kristovo slovo."Každé meno, ktorým je v Biblii nazvaný, odkrýva niečo o Ňom, o jeho charaktere a zasľúbeniach. Ak milujeme Boha, chceme ho poznávať. 

Meno, o ktorom hovoril Wayne, je štvrté meno, ktoré je v Biblii použité na pomenovanie Boha. 

Genesis 17, 1: "Keď mal Abram deväťdesiatdeväť rokov, zjavil sa mu Pán a povedal mu: "Ja som všemohúci Boh, chodievaj predo mnou a buď dokonalý."

Narážame tu pri pochopení tohto mena na 2 problémy.

Po prvé – PREKLAD. Oproti hebrejčine je dánština, angličtina aj slovenčina nedostatočná, nedokážeme preložiť všetko a nedokážeme to preložiť presne v tom význame, aký to má mať.

A druhým problémom je, že Mojžiš to písal v hebrejčine a pre Hebrejov – ktorým nemusel nijak vysvetlovať, čo ako myslel, pretože tomu jednoducho rozumeli.

My oveľa ťažšie chápeme – na základe prekladu – hĺbku, význam toho, kto je Boh. Musíme ísť hlbšie a potrebujeme tiež zájsť do hebrejčiny.

Preklad všeomohúci Boh (God almighty) je nedostatočný.

Originál znie: EL – SHADDAI.

EL je jeho prvé meno, ktorým je pomenovaný – El s príponou „ohim“. Teda Elohim.

Samotné EL znamená „Boh všemocný“.

El Šaddai tak musí znamenať niečo iné, musí to znamenať viac.

EL znamená nelimitovanú, nezmerateľnú Božiu moc, Božiu všemohúcnosť.

Nie je konca Jeho moci, nič mu nie je nemožné, nie je nič, čo by nemohol urobiť.

SHAD (SHADDAI) – je akýmsi „všedným“ slovom v hebrejčine. Má niekoľko významov, o ktorých si povieme.

EL umocňuje tieto všedné významy a dáva im Boží rozmer.

SHAD – znamená:

1.schopnosť sa hýbať, konať proti prírodným silám

Túto moc Boh dokazuje, keď Mojžiš a jeho stará žena majú dieťa, keď roztvoril Červené more, keď nechal padať jedlo z neba; Ježiš to dokazuje, keď premenil vodu na víno, keď chodil po vode..

A keď to Boh robí, keď sa hýbe a keď koná proti prírodným silám – je to VŽDY V NÁŠ PROSPECH.

Vždy, keď čítame o El-Shaddai – je to pre nás. Vždy, keď ide proti prírode, je to pre nás.

Nejde o to, čo Boh môže či dokáže robiť.  Ide o to, že to je to, kým je! 

JE TO JEHO MENO!

Jeho charakter! El-Shaddai je taký!

2.význam sú prsia kŕmiacej ženy.

Ide o to, že žena dáva starostlivosť a všetko, čo dieťa potrebuje – všetky výživné látky.

Boh, ktorý napĺňa tvoju potrebu – ako matka napĺňa potreby dieťaťa.

Túžba naplniť tvoje každodenné potreby – byť tvojim SHAD – umocnené pridaním EL. A je to oveľa viac ako len výživné látky v mlieku kojacej ženy a jej starostlivosť.

Nie je to jeho túžba, želanie – je to Jeho MENO – je to to, KÝM ON JE!

On tým jednoducho je, on to proste robí!

V starom zákone je El-Shaddai použité 48 krát. Z toho 31 krát toto pomenovanie použil muž, od ktorého by sme to, na základe jeho života a okolností – absolútne nečakali.

Jób nazýva Boha El-Shaddai viac ako ktokoľvek iný. Ten, ktorý všetko stratil a nič nemal. Tento človek hovorí: El-Šaddai.

Jób 1, 21: "Hospodin dal a Hospodin vzal, nech je požehnané meno Hospodina."=El-Shaddai.

Chápete vieru tohto muža?! Aj keď všetko okolo neho skolabovalo, On sa nevzdal viery vo svojho El-Shaddai. 

IDE O TO, ŽE JE TO JEHO MENO!

Aby Boh nebol El-Shaddai, musel by zaprieť sám seba a poprieť svoje meno – a to by zanikol svet. 

El Shaddai je stále El-Shaddai-v tých významoch, o ktorých sme hovorili. Je to nemenné. Je to to, kým On je. 

Teraz o ňom zase vieme viac a naša VIERA môže RÁSŤ. 

On je tvoj El-Shaddai. Ten, čo pohne slnkom a spôsobí vietor v tvoj prospech. Ten, čo naplní každú tvoju potrebu. Nie preto, že to robí, môže alebo chce robiť, ale preto, že to  JE JEHO MENO, to je to, KÝM ON JE!

Mozaika Unplugged (5.6.2012)

V Lukášovi 7, 36--50 je napísaný príbeh o "party", na ktorú vtrhla hriešna žena a celú ju "pokazila"..aké boli reakcie ľudí a čo sa dialo? Čítajte ďalej.....

"Jeden z farizejov ho pozval k stolu. Vošiel teda do farizejovho domu a sadol si. V tom mesta žila istá hriešnica. Keď sa dozvedela, že stoluje v dome farizeja, priniesla alabastrovú nádobku s voňavým olejom. S plačom pristúpila odzadu k jeho nohám, začala mu ich máčať slzami a utierať svojimi vlasmi. Bozkávala mu nohy a natierala ich voňavým olejom. Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, povedal si: Keby to bol prorok, vedel by, čo je to za ženu, ktorá sa ho dotýka, vedel by, že je to hriešnica. Ježiš mu povedal: Šimon, chcem ti niečo povedať. On mu odpovedal: Učiteľ, povedz. Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden mu dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat. Keď nemali z čoho vrátiť, obom im odpustil. Ktorý z nich ho bude mať radšej? Myslím si, odpovedal Šimon, že ten, ktorému odpustil viac. Ježiš odpovedal: Správne si povedal. Nato sa obrátil k žene a Šimonovi povedal: Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu a nedal si mi vodu na nohy, no táto žena mi slzami zmáčala nohy a svojimi vlasmi ich poutierala. Nepobozkal si ma, ona však odvtedy, ako som vošiel, neprestala mi bozkávať nohy. Hlavu si mi olejom nepotrel, zatiaľ čo ona mi natierala nohy voňavým olejom. Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi milovala. Komu sa málo odpúšťa, ten málo miluje. A jej povedal: Odpúšťajú  sa ti hriechy. Vtedy tí, čo s ním stolovali, začali si hovoriť: Ktože je to, že aj hriechy odpúšťa? On však povedal žene: Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!"

POKAZENÁ PARTY

Ježiš vždy robil veci inak ako ľudia. Často tým, čo robil provokoval. Títo ľudia ho hostili, aby mali dobrú povesť, prestíž, chceli ho mať doma a hostiť známeho uzdraviteľa a kazateľa. Užívajú si ten čas a zrazu tam príde táto žena a celé to pokazí.

Začne sa chovať úplne neštandardne. Plače, vlasmi mu utiera nohy a bozkáva ich. Vyjadruje svoju ľútosť a pokánie. Ježiš dovolil, aby všetko „pokazila“, nechal, aby ich „vyrušovala“. 

Boh nás často takto „vyruší“. Pošle „votrelcov“ na tvoju party. A nastáva čudný moment vyrušenia.

Na tejto party boli 3 SKUPINY ĽUDÍ...

1.skupina: ŽENA-HRIEŠNICA; tzv. „NEPOZVANÍ“

Možno sa za takýchto ľudí modlíme – „Pane zachráň moje mesto“ – ale keď prídu, sú to nepozvaní hostia v udalostiach tvojho života. Bezdomovci, prostitútky, zlí spolužiaci, neprajní kolegovia...

Kto je tá skupina nepozvaných pre teba?

Kto sú tí, ktorí nie sú pozvaní na tvoju party?

Je ľahké odsúdiť takýchto ľudí – ale vieme, prečo sa z nich takýto ľudia stali? Túto prostitútku možno vyhodili z domu na ulicu, možno sama utiekla pred tyraniou, možno bola týraná a zneužívaná, možno porodila dieťa a nemala ho ako uživiť, možno ju doma neučili žiadnym morálnym zásadám.

Bola známa ako hriešnica a považovaná za odpad. Ľudia v meste sa jej vyhýbali  a nikto by ju na svoju party nepozval.

Ona vchádza do miestnosti a ľuďom zamŕza úsmev. Vedela, že je to samovražedný skutok, že ju všetci odsúdia, bude odpísaná.

Ale ona počula o Ježišovi z Nazareta a toto bol jej posledný výkrik.

Nie sme niekedy hluchí voči takýmto výkrikom ľudí okolo nás?

Máme tendenciu sa vyhýbať ľuďom, ktorí sú už na konci lana. Ktorí už ani nevládzu kričať a jedno stretnutie by ich mohlo zachrániť. No my ich nepozveme na svoju party. Nezapadajú do konceptu našej cirkvi. Sú „nepozvaní“.

2.skupina: ŠIMON-POZÝVATEĽ.

Šimon, ktorý pozval Ježiša a hostil ho mal dobrú výchovu, zásady, postavenie, bol nábožný, mal veľa priateľov, ktorí chceli byť ako on, všetci patrili do strednej a vyššej vrstvy, ich životy boli naoko veľmi slušné a nábožné..

Keď prišla táto žena, jej prejav bol Šimonovi nepríjemný, bolo mu trápne, pokazila celú oslavu.

Ak máme v sebe takýto farizejský duch – aj nám bude nepríjemné a trápne, keď prídu „nepozvaní“ ľudia.

Keď my sme „pozývatelia“ – toto je pre nás výzva.

3.skupina: UČENÍCI-NEIDENTIFIKOVATEĽNÍ

Kam Ježiš išiel, tam šli aj oni. V tomto príbehu o nich ale vôbec nečítame. To znamená, že boli celý čas ticho. Mohli Šimona ukľudniť a povedať mu „počkaj, on môže zmeniť jej život“, alebo ju mohli usadiť. Mohli byť hlasom- mohli sa ozvať. Bola to ľahostajnosť, strach, či neistota? Prečo boli ticho?

A potom je tu JEŽIŠ:

1.Nevyberá si spoločnosť. Príde všade, kde je pozvaný. Je jedno, či ho pozýva smotánka alebo prostitútka.

2.Nekomentuje. Celú tú scénu nechal ísť. Neposlal ju do inej miestnosti s odkazom, že jej bude slúžiť neskôr. Videl do jej srdca, videl jej mizériu a jej bolesť.

3.Viac ho trápil Šimon. Jemu v tejto situácii začal kázať skôr. Až keď vyriešil Šimona a jeho postoj, otáča sa k žene a hovorí: Odpúšťajú  sa ti hriechy...Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!

Bol raz jeden maliar, ktorý maľoval na ulici. Jeden si sadol a namaľoval muža s úsmevom na tvári. Pristúpil k bezdomovcovi, ktorý sedával na blízkej lavičke a ukázal mu tento obraz. Bezdomovec sa ho pýta: Kto je to? A maliar odpovedá: To si ty, keď sa usmeješ. Bezdomovec sa na neho zadíval a odpovedal mu: Ak ma ty takto vidíš, tak taký chcem byť.

Pár dní po Mozaike Unplugged  sme sa boli modliť na námestie za blížiacu sa Milujem moje mesto akciu, ktorá bude 23. júna. Modlili sme sa za kapely, speakrov, počasie, svedectvá a celé námestie, ale hlavne za ľudí, ktorí potrebujú počuť o Bohu a Jeho láske. Keď sme sa po pol hodinke všetci stretli pri pódiu a ďalej sa rozprávali a modlili spolu, prišiel medzi nás jeden muž. Cítili sme z neho alkohol a veľkú bolesť. Pýtal si peniaze, no my sme mu najskôr hovorili o Božej láske. Modlili sme sa s ním a za neho a pozvali ho k nám do zboru. Na prvý pohľad to bola situácia, akú opísal Miro vo svojom slove na Unplugged. My sme mali svoju party, svoje modlitby, čas s Bohom..a prichádza tento muž, ktorý nás vyruší v "našej svätej činnosti", rozpráva „nezmysly“ a tiahne z neho alkohol. Ale pod tým všetkým bol len jeden výkrik – túžba po Božej záchrane, odpustení a láske! To, za čo sme sa modlili, aby Boh privádzal ľudí, ktorí ho potrebujú, sa začalo diať. Boh počúva, čo hovoríme a odpovedá. A nesmierne mu záleží na každom jednotlivcovi. Na každom „nepozvanom“.  Chce, aby sme im ukázali na Neho a aby cez naše prijatie a záujem spoznali Jeho lásku k nim. Lásku, ktorá transformuje životy, lebo je bez podmienok a bez ohraničeného trvania. Dokonalú lásku, milujúceho Boha.

Miro nás na konci Unplugged vyzval k tomu, aby sme sa zamysleli nad tým, kto sú tí „nepozvaní“ ľudia v našich životoch. Potrebujeme počuť hlas stratených, krik zúfalých. Počuješ ich?!

Mozaika Unplugged (22.5.2012)

MÁTE RADI ŽIVOT? Je dobré mať rád život. Ešte lepšie je mať život EŠTE RADŠEJ! : )

Vo vzťahu kresťan-svet, kresťan-život, kresťan-zábava – vždy sa hľadala zdravá miera. Zdravá vyváženosť. Je dobré a správne si v niektorých obdobiach odopierať, ale nie vždy musíme ísť do extrému a odoprieť si úplne všetko. Potrebujeme nájsť zdravú mieru – a tú nájdeme v Biblii : )
Peter 3, 10-12 „Veď kto chce milovať život a vidieť dobré dni, nech zdržiava svoj jazyk od zlého a svoje pery od reči úlisnej. Nech sa vyhýba zlu a robí dobre, nech hľadá pokoj a usiluje sa oň. Lebo Pánove oči hľadia na spravodlivých a k ich prosbám sa nakláňa jeho sluch; ale Pánova tvár je proti tým, čo robia zlo.“

Biblia hovorí o troch životoch:
O živote bios, o živote psyché – tým sa líšime od zvierat - duša, city; a o živote ZOE – duchovný život. Ježiš prišiel na to, aby sme mali život=ZOE v hojnosti a plnosť života – teda s ovocím ducha. (viac v liste Galatským)
Keď máš taký život, čokoľvek na teba príde – ty cítiš lásku, cítiš pokoj..to je pre teba prirodzené, keď chodíš duchom – a máš ovocie ducha.
Keď stlačíš pomaranč – vyjde pomarančová šťava. Keď stlačíš človeka – čo z neho vyjde? Keď máš ťažké situácie a si stlačený – čo z teba vyjde? Spoznávaš sa?  

Chceme naozaj žiť dobrý život, byť šťastní?

1.Kto chce milovať život a chce vidieť dobré dni – nech si zdržuje jazyk od zlého.
Jazyk je dôležitý. Jakub píše: život a smrť je v moci jazyka. Jazyk prirovnáva ku kormidlu lode – je malý, robí neviditeľné veci v živote, ale presne to, čo hovoríš ovplyvňuje tvoj život, tvoj jazyk určuje tvoj smer. To, čo vyznávaš ústami ťa nasmeruje do určitej línie.
Tvoj život dnes, je výsledok tvojho včerajšieho vyznania. 
Hovoríš: „Ja som slabý. Ja to nedokážem. Ja to neviem...“ alebo „všetko dokážem v Kristu, všetko vládzem v tom, ktorý ma posilňuje“ ?
Čo vyznávaš o sebe a akým smerom ťa to posúva? Nech je tvoje vyznanie v súlade s Božím slovom. Vtedy sa v tvojom živote môže naplniť Božia vôľa. Zdržovať si jazyk od zlého prospeje tebe samému, ovplyvní to tvoj život.

2.Kto chce milovať život a chce vidieť dobré dni – nech zdržuje ústa od ľstivých rečí.
Toto sa týka tvojho vzťahu k blížnym. Už sa ti stalo, že ti niekto ublížil slovami, ohováraním? Nehovor o nikom nič negatívne, zákerné. Kryštalizuj svoje vzťahy s inými, aj keď ťa nikto nevidí.

3. Kto chce milovať život a chce vidieť dobré dni - nech sa vyhýba zlu a robí dobre.
Ľudia sa SNAŽIA nehrešiť. Pre nás by predsa malo byť prirodzené nehrešiť.. Problém je, že sa neodkláňame od zlého/nevyhýbame sa zlému, nevykorenili sme hriech zo svojich sŕdc.
„Odstrihneme len kvet hriechu, no nevytrhneme aj jeho koreň.“ Vytrhni koreň a nebudeš mať viac problémy. Posvätenie musí bolieť, pokiaľ nebolí, nie je to posvätenie.

4. Kto chce milovať život a chce vidieť dobré dni - nech hľadá pokoj a usiluje sa oň.
Ako znásobiť pokoj: 2. Petra 1, 2 „Milosť vám a pokoj v hojnosti v poznaní Boha a Ježiša, nášho Pána.“  
Čím viac Boha poznáš a čím viac s Ním žiješ, tým väčší pokoj máš.
Nemáš na to čas? Keď si hladný, stíhaš sa najesť. Keď si smädný, stíhaš na napiť. Stíhaš mať aj čas s Bohom. Nie je problém, že nemáš čas, ale že nemáš hlad po Bohu.
Keď si ďaleko od Boha – ako môžeš mať pokoj? Môžeš sa zrelaxovať na horách, ale to nie je pokoj. Keď spoznávaš Boha, vtedy rastie pokoj. Vtedy je ľahké vyznávať dobré veci a vyhýbať sa zlu. Vtedy si plný Ducha, Boží život je v tebe.  
Tvoj pokoj rastie poznaním Boha. Tvoja viera rastie poznaním Božieho slova. Celý tvoj život je o poznávaní Boha.
 2. Petra 1,3 „Jeho božská moc nám darovala všetko, čo treba pre život, a zbožnosť poznaním toho, ktorý nás povolal vlastnou slávou a mocou.“

Chcem ťa inšpirovať – poď poznávať Boha. V ňom budeš mať pokoj. Všetko potrebné pre život máš v poznaní Boha.
Chceš mať radostný život? Poznaj Boha. Chceš mať ešte radostnejší život? Poznaj Boha viac! : )
A nezabúdaj – ČAS je v Bohu.

Boh nám vo svojej moci daroval všetko, čo je potrebné pre život.
Ak chceš milovať život: zdržiavaj svoj jazyk od zlého a svoje pery od reči úlisnej. Vyhýbaj sa zlu a rob dobre, hľadaj pokoj a usiluj sa oň.

Poďme zažívať veci/život tak, ako Biblia hovorí, že ho môžeme zažívať!

Mozaika Unplugged (3.4.2012)

Mozaikáči mám len ja ten pocit, alebo ho máte aj vy, že si v poslednej dobe stále viac užívame unplugged chvály? :) :) :) Tieto naposledy boli fakt skvelé :)
..a po nich pokračoval Peťo v sérií tém o učeníctve.

Tentokrát nazval tému ZASEKNUTÝ KRESŤAN a aj napriek tomu, že často slová, ktoré hovoril ťali do živého, viedli nás všetkých k nastaveniu zrkadla, zamysleniu sa, k pokániu a u mnohých, verím, aj k slobode od zaseknutia.

Z času na čas sa kresťan proste zasekne a nevie, čo ďalej. Peťo sa hneď na začiatku zamyslel nad tým, prečo to niektorým nejde: idú, idú, idú – všetko ide fantasticky, napredujú a ZRAZU BUM-NIČ.
Sú obdobia, kedy všetko išlo a zrazu to už nejde.

Potrebujeme byť v sebe a k sebe úprimní a čestní – nikto ešte nie je taký, aký by mal byť a niekto nie je dokonalý, nikto ešte nedosiahol plnosť povolania.
Kresťan je majster v (o)klamaní samého seba. Buďme sami pred sebou otvorení a úprimní – veď koho oklameme – Boha nie.

Pavol píše Filipským 3, 13:
„...bratia, ja si nenamýšľam, že som sa už zmocnil. Ale jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a uháňam za tým, čo je predo mnou.“

Kým Pavol vstúpil do služby, prešlo 14 rokov. A po určitom čase aj tak píše – ešte som neuchvátil všetko, ale jedno robím – BEŽÍM.

Čo je za tebou? Za tebou je VŠETKO DO TEJTO SEKUNDY.
Keď žijeme v minulosti – žijeme v minulých víťazstvách alebo v minulých zlyhaniach. (a naše svedomie nás stále obviňuje)
Potrebujeme nežiť minulosť, ale ŽIŤ TERAZ.
Prvá vec, ktorú potrebujeme urobiť, keď sa chcem pohnúť dopredu – VYSPORIADAŤ SA S MINULOSŤOU.
Najlepšie na minulosti je, že skončila!


Všetci sme na ceste. Stále sme vo vývoji. Problém je, keď sa na to spomalí a zasekne.
Zaseknutý kresťan – človek, ktorý žije v kruhu.
Človek, ktorý žije s Bohom a zrazu začne uhýbať Božej prítomnosti – dostane sa spod Božej ochrany – čo znamená, že sa dostane do miesta útoku! Tam začne mať ťažké chvíle.

Keď poľavíš – urobíš kompromis – ten vedie do hriechu – potom činíš pokánie – je ti lepšie, no keďže si zaseknutý, tento kruh sa opakuje.

Vezmime si imaginárneho kresťana Fedora.
Fedor sa obráti a začlení do spoločenstva. Po čase mu chýba stará partia, ide s nimi von, o pár dní s nimi ide zase. Začne robiť kompromisy a následne príde hriech, ale jeho znovuzrodené srdce ho zachraňuje – a činí pokánie.
No žije už v hriechu. Nejak sa zasekol.
Ide na konferenciu – reaguje na výzvu, vyznáva svoje hriechy. Týždeň po konferencii sa cíti dobre, no potom to z neho prchá – číta Božie slovo a už nemá pocit, že k nemu tak hovorí. skočí von s kamošmi, lebo ešte chce mať niečo zo života, a znovu je v hriechu.
Znovu ide na konferenciu a činí pokánie, vyznáva hriechy, znova lepšie funguje a znova padne.
Nebolo jeho pokánie úprimné? Bolo. Ale: Fedor je zaseknutý kresťan.

Prečo sa stále vracia do toho istého?
Problém je len jeden jediný:
chce zmenu – ale len chvíľu – v emocionálnom rozpoložení.
Pretože keď emócie opadnú, chce „mať ešte aj niečo zo života“ - nechce sa vzdať úplne všetkého.

Syndróm kresťana Fedora.
Je úprimne obrátený – to áno. Ale nechce zmenu na svoj úkor.
Ľudia typu kresťan Fedor zatúžia po zmene a chvíľu to v nich doznieva, no potom sa to stráca.
Každé rozhodnutie nesie svoje následky. Každé A má aj svoje B.

Cieľom duchovného života nie je zažívanie emócií – ale ZMENA. Jasná a radikálna.
Mnohí sa vedia nadchnúť, ale nie zmeniť.

Veľa ľudí sa nadchne pre zmenu, ale nechce ju robiť. Nevzdá sa toho, čo má. Túžba po zmene je len v emocionálnom rozpoložení. Skutočná túžba sa ukáže po utíšení emócií. Tam sa ukáže, na čom stojí náš život. Či na emóciách, alebo viere.
Nedokážeme fungovať len v stave emócií – to ani nie je kresťanský život. Kresťanský život je viac ako emócie.
Emócie sú dobré, ale nemôžeme na nich stavať, musia byť pod kontrolou.
Človek, ktorého duchovný život je založený na emóciách – klame sám seba. Nepozná, aký v skutočnosti je.
/ako príklad si môžeme zobrať Petra, ktorý v emóciách robil veľa zlého a bol veľmi nestály, dokonca zaprel Ježiša/


Keď sa chceme pohnúť ďalej, musíme sa pozrieť do zrkadla a vidieť samého seba.
A potom sa pozrieť do ďalšieho zrkadla – do Božieho slova.


Vedieť kto som v skutočnosti
a
vedieť, kto som v Kristovi.

Emocionálny kresťan skutočnosť zaobaľuje do náboženského obalu: „Necítim to tak, že by som sa mal teraz modliť alebo si čítať Božie slovo.“

Biblia ale hovorí: Neprestajne sa modlite – a nie modlite sa, ak to tak cítite.

Aj stará zmluva je plná príbehov o emocionalite a nestálosti – Židovského národa. Najskôr sa tešili, že ich faraón prepustil a hneď na to reptali.
S emocionálnosťou ide nestabilita.

V takých chvíľach ťa napadne – bez Boha by to bolo hádam aj lepšie. S Bohom to bude ťažšie, ešte si život trochu užijem. Kompromisy!

Ale my ŽIJEME A CHODÍME VIEROU!

Potrebujeme stabilitu a stálosť – hodnoty, ktoré vyprodukuje iba Božie slovo.
Božie slovo je stále.
Potrebujeme žiť v Božom slove, v Kristovi – On je Slovo, ktoré sa stalo telom.

Rim 8, 6
„A zmýšľať podľa tela je smrť, kým zmýšľať podľa Ducha je život a pokoj.“

Rim 12, 2
„A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé.“

Pokiaľ si zaseknutý – je to dôsledok toho, ako si predtým rozmýšľal. Preto ak sa chceš odseknúť, potrebuješ zmeniť svoje myslenie!


OBNOV MYSEĽ – ak sa CHCEŠ odseknúť.
Pokiaľ žijeme v zlom zmýšľaní, Biblia je veľmi tvrdá: sme v nepriateľstve s Bohom.
Aj keď máš myseľ ducha – bude tam pokušenie. Ale mať myseľ ducha a vášeň ku Kristovi je nado všetko.

Rim 8, 28
„Vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré; tým, čo sú povolaní podľa jeho rozhodnutia.“

Keď budeš mať v živote niečo ťažké, mysli na toto.

Potrebujeme mať MYSEĽ DUCHA. To je život a pokoj.
Stav mysle, ktorá je pokojná. Výsledok mysle ducha je POKOJ – nadprirodzený pokoj.

Príslovia 14, 22
„Či neblúdia tí, ktorí snujú zlé? Lásku a vernosť však zožínajú tí, čo (pamätajú na) dobré.“

Maj myseľ ducha, „aj keď z toho nemáš nič“ v danom momente. VER BOHU. Mysli na dobré. Nebuď emocionálny, buď stály.
MAJ MYSEĽ DUCHA.



Kresťanstvo nie je o emocionálnosti, je to zmena. Modli sa za tú zmenu, keď si zaseknutý.
Možno ti Duch Svätý ukáže veci, ktoré ťa zasekávajú a nie sú dobré – ak to urobí – daj mu to. Nebráň sa. Daj mu to. Choď za skutočnou zmenou. Maj myseľ ducha.

Mozaika Unplugged (20.03.2012)

Drago začal veľmi zaujímavou a asi každým z nás už preberanou otázkou -
Prečo končí prebudenie, prečo končí Božia moc, prečo uniká Božie požehnanie?

V Zjavení 3, 11 je napísané:
„Čoskoro prídem, drž to, čo máš, aby ti nikto nevzal veniec.“

1.DRŽ – to, čo máš. Niektorí ľudia nariekajú, že majú málo (talentu, služby, priateľov, peňazí..). Avšak nejde o to, koľko máš, ale či to, čo máš – držíš! Buď verný v mále. Drž to, čo máš!

VIERA je boj. Od prvej knihy v Biblii až po poslednú – všade je boj. Zápas viery sa tiahne celým Písmom. Bojoval napríklad Pavol – ktorý zabíjal kresťanov a potom budoval cirkvi; Zacheus – podliak, ktorý zažil radikálne obrátenie, keď sa stretol s Ježišom; colník Matúš – zlodej, ktorý zdieral ľudí a potom nasledoval Krista; alebo sú v Biblii spomínaní aj tí, ktorí nedobojovali boj viery - Démas, ktorý Ježiša opustil, lebo si zamiloval svet; Samson, na ktorom bolo obrovské pomazanie, no podľahol hriechu; kráľ Saul, či kráľ Šalamún, ktorý sa klaňal modlám.

Ako je možné, že ľudia, ktorí zažívali Božiu moc a rozumeli veciam, odpadli od viery a nedobojovali boj viery? Prídeme na odpoveď o chvíľu. (čítaj nižšie:)

Aj v našom živote prídu boje, skúšky a my musíme obstáť. Nechceme byť ako neslávni hrdinovia, ale ako hrdinovia viery.
Prídu zlyhania, prídu pády, možno sa v živote dostaneme na rôzne miesta a do rôzne zlých vecí..ale zostaňme pri Bohu, dobojujme boj viery.

Túto vetu si zapamätaj: málo kvasu nakvasí celé cesto. Povedz si ju vždy, keď zvažuješ, či urobíš kompromis.


Pavol píše Timotejovi: Bojuj dobrý boj viery.
Viera sa bojuje. Nerob si ťažkú hlavu zo svojich zlyhaní, ale postav sa, čiň pokánie, choď ďalej, bojuj boj viery.

Často po tom, ako zažijeme úžasné veci s Bohom, príde nejaký útok.
To isté zažili aj v meste Efeze - ktoré sa začalo obracať k Bohu a napredovať. No odrazu ochladlo.. /Viac si o tom môžete prečítať v Skutkoch apoštolov./
Možno si to zažil. Úžasné veci s Bohom, dary ducha, napredovanie v tvojom živote..a potom pomaly prišlo ochladnutie a po čase, po rokoch si v stave, kedy sa musíš dokopať, aby si si vôbec prečítal Jeho Slovo..

Sľúbená odpoveď na otázku: Ako je možné, že ľudia, ktorí zažívali Božiu moc a rozumeli veciam, odpadli od viery a nedobojovali boj viery - je nasledovná: stratou zanietenia, stratou vášne pre Božie veci, stratou prvej lásky. Takto je ľahké padnúť do klamstiev a falošných učení. Začneš kľučkovať medzi tým, čo hovorí Boh a čo je hriešne a rýchlo sa stratíš. Takto sa ľahko a rýchlo dostaneš mimo Božej vôle.

Zjavenie Jána 2, 2-5 hovorí:
„Poznám tvoje skutky aj tvoju námahu a vytrvalosť a viem, že nemôžeš zniesť zlých. Skúšal si tých, čo hovoria, že sú apoštolmi, a nie sú, a zistil si, že sú to luhári. Si vytrvalý, veľa si zniesol pre moje meno a neochabol si. Mám však proti tebe to, že si zanechal svoju prvotnú lásku. Preto si spomeň, odkiaľ si padol, rob pokánie a konaj ako prv. Ak nie, prídem na teba a pohnem tvoj svietnik z jeho miesta - ak nebudeš robiť pokánie.“

Verš 5 je úderný: spamätaj sa..spomeň si, odkiaľ si odišiel...choď v mysli späť tam, kde si to začal strácať..a potom čiň pokánie.. A to nie je „Bože, prepáč.“, nie sú to ani slzy ľútosti. Pokánie často obsahuje slzy a ľútosť, ale to nie je pokánie. Pokánie je ZMENA.

To, že máš svedectvá z minulosti neznamená, že máš oheň dnes.
Ale Boží oheň je nezastaviteľný. Prebudenie zastaví iba chlad v srdci. Vieru ti vezme len to, ak začne tvoje srdce chladnúť. Príslovie 4, 23: „So všemožnou bdelosťou chráň si srdce, lebo z neho pramení život.“

Keď strácaš vášeň pre Ježiša - najprv to zasiahne tvoju myseľ. Zrazu Božie kráľovstvo nie je priorita-deje sa to, že vieš, že hrešíš, ale už to neriešiš. Ešte si prečítaš Božie slovo a pomodlíš sa, ale už žiješ mimo Božej vôle, už žiješ vo svete a pre svet.
Zjavenie 3, 1 hovorí: „Poznám tvoje skutky; že máš meno, akoby si žil, ale si mŕtvy. Bdej a posilňuj, čo ešte ostalo, a už malo zomrieť. Lebo tvoje skutky nenachádzam dokonalé pred mojím Bohom.“

Keď si zamilovaný, neriešiš, že by si mal na milovaného človeka myslieť, lebo už je čas.
Keď si zamilovaný do Božieho kráľovstva, nemusíš sa nútiť čítať Bibliu. Keď ťa to baví, proste to robíš.
Keď ťa niečo baví, na niečom ti záleží, niečo miluješ, nenútiš sa k tomu, je ti to úplne prirodzené.

V proces chladnutia a odpadnutia ti chýba sila, ťažko sa ti modlí, Písmo zostáva nemé, nevieš sa dostať do Božej blízkosti – človek je v kruhu, dostáva sa do stagnácie, ochladne a odpadne.

Do tejto situácie ale EXISTUJE SLOVO:
Zjavenie 3, 3 a 5:
„Preto si spomeň, ako si prijal a počul, zachovávaj to a rob pokánie. Lebo ak nebudeš bdieť, prídem ako zlodej, a ani nezvieš v ktorú hodinu prídem na teba. Kto zvíťazí, ten takto bude oblečený do bieleho rúcha a jeho meno nevymažem z knihy života, ale vyznám jeho meno pred svojím Otcom a pred jeho anjelmi.“

Existuje cesta späť:
Pripomeň si, čo si prijal, zachovávaj to a kajaj sa.
Liek na chladnutie tvojho srdca, tvojho ducha: Rozhorli sa a kajaj sa.
Zavri sa do svojej izby a modli sa, kým nepríde Boží oheň. A keď príde, modli sa ďalej.
Nečakaj, kým sa tvoje srdce zatvrdí tak, že už nebude cesty späť, nemiň svoju šancu ako Ezav.


Čo teda robiť vtedy, keď stagnuješ a nevieš sa pohnúť z miesta?
Rozhorli sa a kajaj sa.
Povedz Bohu, že sa ti nepáči, kde si a chceš sa pohnúť.
Modli sa. Daj Bohu celé svoje srdce a rozhorli sa.

Jakub 1, 22
"A slovo aj uskutočňujte, nebuďte len poslucháčmi, ktorí klamú sami seba."

Nikto už nie je za vodou, viera je boj. Musíme horliť, nesmieme chladnúť.